Text: Magdaléna Švecová, Ilustrácie: Andrej Bila

Svoj životopis poznám až po súčasnosť, aktualizujem ho pravidelne, ale ako je to s budúcnosťou? Nemám doma krištáľovú guľu, a tak idem za tými najpovolanejšími odborníčkami. Budem chorá? Kedy sa vydám? Čo mi odkazuje môj anjel a kým som bola v minulom živote? A chcem toto všetko vôbec vedieť? Začína sa divoká jazda, z ktorej mám už na začiatku zvláštne pocity, a to ešte netuším, aké bizarnosti zažijem.

Horoskopy som nikdy nebrala vážne a vždy som ich čítala skôr pre pobavenie alebo zahnanie nudy. Keď mi niektorá z kamošiek opisuje svojho nového frajera, pričom súznenie ich duší pripisuje „faktu“, že ona je strelec a chalan vodnár, tak len gúľam očami a zadržiavam smiech. Nejde mi do hlavy, ako sa môže niekto spoliehať na všeobecné výroky, akými horoskopy sú. Keď sa mi z času na čas niektorá z kamarátok zverí, že bola u  veštice, debata sa vždy premení na argumentačný boj, ktorý by sme pokojne mohli predviesť aj na debatnej súťaži. Nechápem, prečo moje inak celkom vzdelané a normálne kamošky nechajú toľko peňazí za výmysly a všeobecné pravdy, ktoré by som im povedala aj ja výmenou za jeden gin tonic. Keď sme sa teda v redakcii dohodli, že téma čísla bude mágia, ihneď mi napadlo, že preverím veštice a zistím, čo na nich všetci ľudia vidia.

Výberové konanie 

Tak ako pri väčšine mojich aktivít, najprv začínam googliť. Aj segment nadprirodzeného biznisu ide s dobou a najväčší internetový vyhľadávač má naskenovaných mnoho stránok s ponukou veštenia rôzneho druhu a predvedenia. Niektoré fungujú telefonicky alebo online, iné poskytujú len popis aktivity a možnosť objednať sa na osobnú konzultáciu. Jedny majú v ponuke veštbu z kariet, dlane či kávy, ďalšie sa spoliehajú na svoje tretie oko. To, čo ich spája, je, že všetky webové sídla veštiarní majú ohavný grafický dizajn. Určite si však budem mať z čoho vybrať a mám pocit, že z internetovej ponuky využijem aspoň dve-tri zaklínačky budúcnosti. Keďže osobná referencia je najlepšia reklama, rozhadzujem siete aj týmto smerom. Pýtam sa mojej kamarátky Čiki na číslo veštice, s ktorou mala podľa jej slov silný zážitok. „Magdi, radšej nie,“ odpovedá mi a ja viem, že je to preto, lebo nejdem do tejto veci úprimne, ale len ako agentka v prestrojení. No nič, volám Zuzke. Prednedávnom bola so svojou sestrou tiež u veštice. Zuzka je v tomto podobná ako ja, navyše je racionálna, veľmi premýšľavá a inteligentná. Po návšteve veštice zostala ako prikovaná a nevedela, čo si má myslieť. „Ona vedela strašne veľa vecí o mojom súkromí. Išla som odtiaľ so zlým pocitom,“ rozprávala mi. Zuzkina sestra bola z tohto zážitku nadšená a tvrdila mi, že tá ženská má špeciálnu schopnosť vidieť viac. Najvyšší čas, aby som to preverila. 

Keď si však prerátam, koľko eur ma budú výlety za vešticami stáť, rozhodla som sa zúžiť môj výber na trojicu samozvaných vizionárok. Zistiť, čo ma čaká a neminie, je totiž poriadne drahé a ja si vyberám z bankomatu dohromady 165 eur. „Znalkyne budúcnosti sú teda asi riadne za vodou,“ konštatujem. Zaujímavé je, že všetky moje veštice sú ženy. Chlapi sú v tomto povolaní zjavne v menšine, kto vie, či aj tu sa bojuje za rovnoprávnosť. Jedna veštkyňa predpovedá budúcnosť z dlane, ďalšia z kariet a dátumov narodenia a tretia ma má očistiť od kliatby. Ku každej idem s rovnakým zoznamom problémov a starostí, ktoré chcem s nimi riešiť. Uvažujem, že si ich vymyslím, ale keďže neviem klamať a mám zo lží zlý pocit, idem zasa s kožou na trh. Niektoré problémy sú vážnejšie, ako napríklad rodina či zdravotné patálie, ale na stôl vykladám aj také, ktoré mi len sem-tam prebehnú hlavou, ako napríklad či zostať v zamestnaní alebo či sa nemám presťahovať, napríklad do Prahy. A samozrejme, zistím aj, čo ten môj súkromný život, nech to má grády. Trochu sa aj bojím, či neodhalia, že som len novinárka, tak chcem vyzerať čo najdôveryhodnejšie. 

U psychologičky

Moja prvá návšteva je u veštice, ktorú som našla na internete. Vyberám si ju preto, lebo je to pomerne známa firma aj vo svete médií. Komunikujem s ňou cez e-mail, ona odpisuje promptne a volá ma Magdalénka, čím si ma trošku získava. Pani zjavne vie, ako na to. Vyberám si večerný termín a platím zálohu 35 eur, zvyšných 40 doplatím na mieste. Je sychravý októbrový večer a ja sa teperím cez pol Bratislavy do akéhosi paneláku. Keď konečne nájdem vchod, pani vrátnička sa pýta, kam idem. Hovorím, s miernou hanbou v hlase, že k veštici, tak ma hneď naviguje, kde vystúpiť. „Asi sem chodí veľa ľudí,“ hovorím si. Prišla som asi o pol hodinu skôr, tak čakám na chodbe, stepujem tam a stále pozerám na hodinky. Nemám stres ani strach, vravím si, že už som zažila horšie veci a hlavne, toto je v jej réžii, nie mojej. Blíži sa hodina H a ja klopem na dvere. Z druhej strany sa ozve nejaké zamumlanie, ale nikto mi neotvára. Začínam byť nervózna, snáď som sa sem netrepala zbytočne, mínus 35 eur.

„A začnite viac piť, dajte si na stôl veľkú fľašu vody a pite pravidelne.“

Nakoniec spoza dverí vykukne krátkovlasá pani vo svetri a nohaviciach. Žiadna ženská s okrúhlymi náušnicami, výrazným rúžom a šatkou na hlave ako som čakala. Ocitám sa v akomsi, nazvime to, byte. Pripomína mi to moju niekdajšiu intrákovú bunku - chodba, kúpeľňa a dve izby. Začínam byť riadne nesvoja, trochu sa klepem, lebo idem vlastne tejto milo vyzerajúcej pani klamať, že jej verím a že potrebujem jej pomoc. „Mala by som si ísť vybrať z tašky zápisník, aby som si to mohla zapísať,“ hovorím jej. „To si zapamätáte,“ hovorí presvedčivo. Tak si tam sedím, ona sa na mňa usmieva a vyťahuje karty pripomínajúce hru Dixit, aj keď teda na webe písalo, že veští z dlane. „No tak, prečo ste tu, čo by ste chceli vedieť?“ pýta sa. Kurnik, vôbec neviem, čo povedať, táto hra na zákazníčku bude ťažká. Poznačená predošlým článkom sa pýtam na ľúbostný život. Ťahám päť kariet z kôpky. Vyloží karty a rozpráva. „Vo vzťahoch by ste mali byť viac priama a rázna. V roku 2022 sa budete, Magdalénka, rozhodovať, či si založíte rodinu alebo nie,“ odznela prvá z dvoch predpovedí tejto hodinovej sešlosti. Následne sa situácia začala zvrhávať. Pani veštica totiž nenápadne otáča garde a necháva rozprávať mňa. A keďže mne veľa netreba a mám trochu problém s diskrétnosťou, rozprávam jej anamnézu môjho posledného dlhodobého vzťahu a ako je to teraz. Ona počúva, usmieva sa, sem-tam sa začuduje nad mojimi životnými pomermi a poradí mi. Prechádzame do oblasti zdravia, ona zamieša karty, ja si zasa vytiahnem päticu a ona mi hovorí, čo všetko ma trápi. „Problémy máte s dutinami, aj na močové ústrojenstvo ste citlivá. Väčšie zdravotné problémy prídu až vo vyššom veku,“ hovorí mi. To s dutinami a mechúrom je pravda, ale to, že už týždeň mám v hrudi a hrdle pocit cudzieho telesa, nezistila. Zisťujem teda, či nemám rakovinu. Vraj si môžem vydýchnuť, bude to len tlak, a v duchu sa radšej objednávam k doktorke. „A začnite viac piť, dajte si na stôl veľkú fľašu vody a pite pravidelne,“ odznieva rada za 75 eur a ja si vravím, že je to celé nejaké generické. Spomeniem ešte môj nábeh na kŕčové žily. Opäť ma necháva rozprávať a následne ma posiela na nejakú procedúru do nemocnice, kde by mi žily mali nejako podchytiť. „Toto je asi jediná rada, ktorú z tohto sedenia využijem,“ myslím si. 

Veštica sa ma pýta, čo ďalej, a ja hovorím, že by sme mohli poriešiť prácu. Rituál s kartami sa opakuje a je mi povedané, že mám toho veľa na pleciach a som v strese. „Kto nemá?“ pýtam sa sama seba a usmievam sa na milú pani oproti. Pýta sa ma, ako to u nás na škole funguje a či mám v lete voľno. Opäť nasledujú moje bláboly o kariérnom smerovaní, nikto ma nezastavuje, a tak hovorím a hovorím. Zaujíma ma, či nemám zmeniť džob a venovať sa len žurnalistike, poprípade či sa nepresťahovať. Odpoveďou mi je niečo, čo je veľmi povedomé. „V roku 2022 sa môžete rozhodovať, či zmeníte zamestnanie alebo nie,“ vysvetľuje. Hmm, nemám sa v roku 2022 vydať a mať deti? To bude teda asi dosť náročný rok. Prechádzame na rodinnú tému a opäť ma necháva vyrozprávať sa. V podstate mi stále ponúka riešenia, o ktorých viem. Mám ich v hlave stokrát prejdené a som si vedomá, že sú to jediné možné východiská z danej situácie, len ich z rôznych dôvodov nerealizujem. Ak by som mala v percentách vyjadriť, koľko som počas seansy hovorila ja a koľko času rozprávaním strávila veštica, asi by to bolo v pomere 80:20 v môj prospech. V podstate sa nedozvedám nič nové a ona mi hovorí to, čo som koniec koncov chcela počuť. Rozprávam sa s cudzou osobou o súkromných záležitostiach a nepripadá mi to divné. Cítim sa však skôr ako u psychologičky. Tá klientov tiež necháva vyrozprávať sa. Aj keď tie isté veci hovorím mnohým mojim kamošom, tu dostávam nezaujatý názor od tretej osoby, lebo povedzme si na rovinu, kamoši sú občas neúprimní, keďže mi nechcú ublížiť. Záujem o moje životné útrapy znalkyňa budúcnosti nepredstiera, práve naopak, občas vyzerá celkom šokovaná alebo užasnutá, inokedy sa smeje. Veď aj seansu preťahujeme o desať minút, keď už na dvere klope ďalšia stratená duša.

Záhul

Druhá v poradí je veštica, ktorú mi posunula Zuzka. Z jej opisu v tomto prípade presne viem, čo ma čaká, takže nie som v strese a trochu sa teším, že moja skúsenosť vyvráti ich vieru v schopnosti predpovedania budúcnosti u dotyčnej panej. Komunikácia s veštkyňou prebieha cez telefón, opäť veľmi ochotne a obratne. Kiežby takto rýchlo ako veštice komunikovali aj niektoré úrady alebo firmy. Je upršaný deň a ja sa zasa trepem na opačný koniec Bratislavy. Tentokrát zvoním na zvonček rodinného domu. Tradične, som na mieste skôr a dúfam, že ma veštica aspoň prichýli, aby som sa skryla pred dažďom. Otvára mi vysoká žena, asi štyridsiatnička, prvý dojem je super. Na sedenie ma vezme o 30 minút skôr, na tvári má rúško a vydezinfikuje mi ruky, čo je oproti prvej skúsenosti značný posun. Ocitám sa v malej miestnosti, ktorá patrí k rodinnému domu, len má separátny vchod. Na stenách sú rôzne náboženské výjavy a obrazy, sadám si za barovú stoličku k rohovému stolíku, ona sedí vedľa mňa. „Zapnite si prosím diktafón na telefóne a nahrajte si, čo vám budem hovoriť. Ku mne sa chodí len raz za päť rokov, takže sa budete môcť k veštbe vrátiť,“ vysvetľuje. Diktujem jej miesto a dátum narodenia. Ona v mojich osobných údajoch vidí zjavne viac, robí rôzne prepočty, rovnice, trojčlenky a neviem čo ešte. Vyberám si zo štyroch druhov kariet, kôpku zamiešam, veštkyňa vyberie niekoľko kariet a začína hovoriť. Oproti prvej skúsenosti sa tu veľmi k slovu nedostanem a celých 30 minút počúvam freestyle veštice číslo dva.

„Na počudovanie, vie o mne všetko a netuším odkiaľ.“

Na počudovanie, vie o mne všetko a netuším odkiaľ. Trošku som z toho v šoku, nechápem a nedokážem si racionálne vysvetliť tento trik. Nemala možnosť googliť si ma ako predošlá veštkyňa, ktorá disponovala mojím e-mailom a teda aj celým menom (aj keď túto možnosť zjavne nevyužila). „Pracujete vo vzdelávaní a máte spojitosť aj s médiami,“ vysúka z rukáva na úvod. Mozog mi ide na plné obrátky, odkiaľ to len vie? Odkukala to z môjho zápisníka s logom strednej školy, kde som dávnejšie robila školenie? Alebo ma odhalila moja profesionálna diktafónová appka? Neviem, z jej pohľadu ten zápisník môže byť len náhoda a pochybujem, že má prehľad o diktafónoch v App Store. Je to ale strašidelné a som udivená. Postupne hovorí o mojich blízkych, popisuje ich charakteristické črty, aké máme medzi sebou vzťahy. Vie, aké má moja mama zdravotné problémy a aj aký je môj ocino. Predpovedá mi pracovné úspechy a tri roky trvajúci projekt súvisiaci so žurnalistikou. „Mali by ste ale bývať skôr na predmestí alebo na vidieku, lebo v prírode nachádzate útechu,“ opisuje ma. Keďže som pred rokom kúpila byt takmer v centre, trochu sa mi to nezdá, aj keď je pravda, že v poslednom čase chodím rada do hôr. Ďalšia prognóza sa týka vzťahov. Vo februári vraj stretnem niekoho, s kým chvíľu pobudnem, ale nebude to na dlho a rok 2023 bude v znamení budúceho manžela (vraj bude mať silné puto s matkou). Veštica plynule prechádza k rodine. Tu mám trošku problém udržať slzy v očnej buľve a už rozumiem, prečo sú na stole položené vreckovky. Zaznieva veľa faktov z môjho rodinného či pracovného života, ktoré sú príliš pravdivé a konkrétne, no kvôli ich citlivosti ich tu nezverejním. Polhodina ubehla a ja zostávam v patričnom šoku, srdce mi bije, tep mám rýchly, neviem, čo povedať. Zabúdam zaplatiť 40 eur, tak si ich slušne vypýta a ja sa ospravedlňujem. „Toto sa tu stáva často,“ usmieva sa. 

Ak je pravda, čo mi veštica hovorila, čaká ma fajn život, aj keď sa vyskytnú nejaké problémy, ako asi v každom životnom príbehu. Táto veštica nehovorí to, čo chcem počuť, ale na základe pravdivých informácií, ktoré neviem, kde zistila, hovorí celkom reálne. Má triezvy pohľad na vec a dáva mi návod, ako žiť a ako prežiť. Zamýšľam sa však, do akej miery sa mám teraz spoľahnúť na jej veštbu. Nemusím teraz v robote hľadať žiadne projekty, lebo mi jednoducho nejaký spadne z neba? Nemusím už otcovi hovoriť, aby spomalil, lebo čoskoro aj tak vážne ochorie bez toho, aby som to nejako zvrátila? Ľudský život a osud je ťažký a komplikovaný. Čelíme príliš početnému množstvu situácií, ktoré nie sú vždy jednoduché a musíme ich riešiť, vyberať si z možností a robiť rozhodnutia. To je veľmi ťažké a zodpovedné. Preto je niekedy jednoduchšie a pohodlnejšie zájsť k veštici, nechať sa viesť a navigovať, striasť tú zodpovednosť a strach z toho, čo bude, lebo to nikto naozaj nevie. Preto sa aj ja cítim po tomto zážitku akosi pokojnejšie a vyrovnanejšie. Čím viac času ale ubehlo od tejto prapodivnej návštevy, tým viac veštba odznieva a opúšťa ma aj optimizmus, ktorým ma nabila. Neupínam sa na predpoveď, lebo viem, že budúcnosť je neistá a je to konštelácia malých a veľkých rozhodnutí, externých faktorov a okolností. Svoj byt v centre neplánujem predať, som tam šťastná a keď chcem ísť do lesa, tak tam proste idem. Ja predsa najlepšie viem, čo je pre mňa dobré. 

Bizár level 5000 

Doteraz nechápem, čo sa udialo u poslednej veštice. Čo to boli, do kelu, za ľudia? Začnem ale pekne od začiatku. Telefónom si dohadujem termín, podľa hlasu pravdepodobne so staršou pani. Už podľa jej prejavu sa mi zdá, že bude asi trochu švihnutá, ale nechcem škatuľkovať. „Viete vy, že je už druhá vlna?“ pýta sa ma s tým, či môžeme našu seansu uskutočniť aj cez telefón. „Viete, nám sa to už osvedčilo aj počas prvej vlny. Cez telefón anjeli pracujú efektívnejšie, lebo osobne sa klienti dosť boja a takto anjeli strach necítia,“ vysvetľuje mi. Ach ták, tak ja sa idem rozprávať s anjelom! Trošku ma to prekvapilo, priznávam. Nie som zvyknutá komunikovať s osobami, ktoré majú krídla. Počas hovoru dostávam domácu úlohu. Do termínu nášho stretnutia si mám spísať otázky, ktoré sa chcem anjela opýtať. 

„Magdalénka, bojuj o svoje šťastie, odkazuje mi anjel využívajúc zdrobneninu môjho mena.“

Nastáva deň D a ja čakám na prichádzajúci telefonát. Z tejto seansy som asi najviac v strese. Neznášam telefonovanie s cudzími ľuďmi. Na druhej strane je fajn, že nemusím nikam chodiť. Zvoní telefón a ja so značným odporom dvíham. Veštkyňa na druhej strane začína vysvetľovať, čo ma čaká. Zapínam diktafón v počítači, čo bol najlepší nápad za posledné mesiace, pretože toto by som bez nahrávky nedala v živote dokopy. Anjel mi má pomôcť dať si život dohromady a na základe minulých životov a karmických zaťažení pochopiť, čo sa vlastne momentálne deje v mojom malom svete. „Cítim multikulti nádych, veď sa tu prepájajú rôzne náboženstvá, anjeli, karma i minulé životy,“ uškŕňam sa. Následne mi astrálna odborníčka vysvetľuje, že v dávnych časoch chceli nejakí mágovia ukradnúť z Atlantídy prístroje a nejaké kódy. Keďže im v tom Atlantíďania zabránili, vyhodili kódy na súhvezdia. Vôbec nerozumiem, čo to trepe, a zjavne ani ona. „Kolegyňa tam chodí čistiť vaše kódy. Kód je napríklad zdravie, láska alebo úspech,“ ozrejmuje mi, ale ja to stále nechápem a prepáčte mi, že to neviem lepšie vysvetliť. Ak teda chcem využiť aj službu tretieho oka, respektíve očistiť zlatý kód, priplatím si ešte 50 eur. Už som minula peniaze na kadejaké somariny, ale toto je už aj na mňa priveľa a slušne odmietam. Budem teda hovoriť iba s mojím anjelom. „Opýtame sa ho teda na lásku a vzťahy,“ hovorí iniciatívne veštkyňa, keďže už na začiatku preveruje, či som slobodná. Následne jej niekoľkými vetami popisujem moju tradičnú zbierku problémov v poradí zdravie, práca a rodina a v čom by som potrebovala poradiť. Pani na telefóne sa sem-tam niečo opýta a ja doplním informáciu. „Ale vy nie ste z Trnavy, však?“ pýta sa zvedavo narážajúc na môj stredoslovenský prízvuk. Priznávam, že nie, ale že som tu už zabývaná. „Máte nový byt? Tak to ho musíme očistiť,“ zvoláva iniciatívne. V závere nášho 15-minútového hovoru mi prikáže zapáliť sviečku a modliť sa, pretože ma o chvíľu začnú očisťovať a tiež asi prebehne komunikácia s anjelom. Nechápem tú postupnosť ani logiku. Anjelskú veštbu si mám prísť vyzdvihnúť ku nim. „Nevadí, ak prídem o týždeň? Idem teraz na čas k našim,“ hovorím. Neprekáža im to, veď 50 eur im dám až pri preberaní veštby priamo u nich v kancelárii. Skladám telefón a riešim pracovné e-maily, keď sa po asi 10 minútach opäť ozve staré známe číslo. Tentokrát mi volá kolegyňa, ktorá mi chce odkliať byt, a vypytuje sa na adresu či číslo poschodia. Keďže som už v predošlom hovore prezradila, že odchádzam na dlhšie preč, začínam byť v  strese, či nemám do činenia s nejakými vykrádačmi bytov, a tak o adrese môjho trvalého bydliska klamem, až sa práši. Pred odchodom k rodičom však radšej skrývam aj všetky cennosti. Môj deň, až na tento divný zážitok, pokračuje normálne. Cestujem vlakom domov a opäť mi zvoní mobil. Nevolá nikto iný ako sprostredkovateľka komunikácie s mojím anjelom. Vraj sa s ním už skontaktovala a má pre mňa dôležité informácie. „Magdalénka, moja milá zverenkyňa, som tvoj anjel strážny a pochádzam z radu archanjela Gabriela, strážim každý tvoj krok… ale nemôžem zasahovať do tvojej osobnej vôle,“ hovorí, alebo skôr číta z papiera, veštkyňa v prvej osobe namiesto anjela. Dúfam len, že toto ľudia sediaci naokolo nepočujú, lebo sa primerane charakteru tejto bizarnej situácie hanbím. Nasleduje analýza môjho dátumu narodenia, ktorá - ako inak - pochádza zo znamenia zverokruhu. Prácu vraj meniť nemám a ak áno, len s dobre vytýčeným cieľom a ak chcem robiť v médiách, mala by som vedieť rétoriku. „Ale nehovor, to by som nikdy nepovedala,“ pomyslím si. 

Následne mi môj anjel hovorí, kým som bola v minulom živote. A veru, oproti tomu, čo si idem vypočuť, žijem mimoriadne nudný a nezáživný život. Prvýkrát som sa narodila poriadne dávno a hneď v Atlantíde, kde som prežila dva interesantné životné príbehy. Počas jedného som bola workoholický spisovateľ, ktorý mal rád ženy a ktorého zakliali jeho štyri milenky, lebo im dal košom kvôli tvorbe. Okrem toho som ako spisovateľ napísala 38 kníh beletrie a 148 kníh poézie a dokonca som prispievala aj do novín a časopisu. Nevedela som, že v Atlantíde bola periodická tlač, to nás na dejinách žurnalistiky neučili. V ďalšom atlantídovom živote som bola úspešná a vzdelaná psychologička v chráme Svetla. Jedného dňa ma však moja pacientka prekliala, a tak som všetky jej starosti prebrala na seba, a preto som mala problémy s chrbticou. Keď som si však našla muža, tak problémy zmizli, aj keď nejaké moje podriadené mi ho chceli prebrať za pomoci rôznych kliatob, no našťastie láska bola silnejšia. Ale toto nie je ani zďaleka všetko! Tiež som žila ako dcéra faraóna v starovekom Egypte a vyznačovala som sa detektívnymi schopnosťami. Môj posledný život som absolvovala po boku Abrahama Lincolna ako jeho poradca pre vzťahy s Indiánmi. A keďže Indiánom v Amerike nebolo dovolené žiť podľa seba, nebude to dovolené ani mne. „Magdalénka, bojuj o svoje šťastie,“ odkazuje mi anjel využívajúc zdrobneninu môjho mena. 

Aby bolo jasné, neverím ani čiarke, ale rozumiem logike príbehov mojich mimoriadne zaujímavých minulých životov. Veštkyňa sa ich totiž rozhodla napasovať na moje reálne súčasné životné problémy a výzvy, ktoré som jej spomenula počas telefonátu. Opäť ide o veľmi všeobecné metafory na môj slobodný život plný práce a stresu či bolestí krížov. Okrem toho mi veštkyňa radí aj v ďalších otázkach, napríklad, či môj brat stratí prácu v dôsledku pandémie. „Modli sa za neho,“ znie odpoveď. Takže asi toľko k poslednej skúsenosti. 

Čo mi to dalo?

Odsudzovať ľudí je mimoriadne ľahké a ja som jednu skupinku odsúdených z môjho zoznamu vymazala. Žijeme kadejaké životy, trápime sa a nevieme, kam vlastne smerujeme. Zmätenosť je normálna, ale občas na nevydržanie, a tak si chceme pomôcť. Na to sú tu veštice, psychologičky bez diplomu, ktoré sa nám snažia poradiť. Hovoria komplikovane, ale zároveň jednoducho. Občas zahrajú na city, aby v nás vyvolali emócie, a dokážu namiešať vyvážený životný príbeh. Možno si ani samy neuvedomujú, akú zodpovednosť majú v rukách a že ľudia sa môžu ich odporúčaniami riadiť. Niekedy vám ani neporadia, len uznajú, že máte pravdu a že všetko je tak, ako má byť. Každý sa občas potrebuje vyrozprávať, a tak sú ľudia, ktorí „vysolia“ desiatky eur za pokec o živote. Ak to niekoho robí šťastným, nech sa páči. Je to asi lepšie, ako do seba hádzať rohypnoly. Na veštenie však stále neverím. V živote si poradím sama, aj keď ma druhá veštica v poradí detailnou znalosťou môjho súkromia a rodiny prekvapila a to trošku naštrbilo môj odmietavý postoj k nadprirodzeným silám. To, že si o mojom živote nemyslela nič zlé, mi však celkom pomohlo. A aj nezáväzný rozhovor o strastiach a radostiach je celkom fajn. No a potom sú tu ezoteričky, ktoré z tohto povolania robia cirkus, podobne ako v poslednom prípade, a namiesto veštenia rozprávajú bájky. Z celej tejto skúsenosti nie som nadšená, lebo momentálne nedokážem odmerať jej efektivitu a prínos. Je to, ako keby som vyskúšala húsenicovú dráhu v lunaparku. Ak by som na ňu nešla, nič by sa nestalo. Či sa ešte k veštici vrátim, neviem. Uvidím po piatich rokoch. Zatiaľ sa budem riadiť vlastným úsudkom a schopnosťou vyhodnotiť čo najlepšie riešenie v danej situácii. Lebo najlepšie je spoľahnúť sa na seba. 

Vyšlo v čísle: 9 | Zima 2020 >

Všetky čísla: O Magazíne >