Postsovietske Gruzínsko dnes zažíva svoju renesanciu.

Text: Zuzana Fajta, Foto: Diana Takácsová

Postsovietske Gruzínsko dnes zažíva svoju renesanciu – či už ako turistická destinácia, alebo kultúrne centrum. Jeho hlavné mesto Tbilisi je známe svojím stavebným boomom, ale aj skromnými podmienkami bežného obyvateľstva. Na jednej strane krajiny nájdete ľudí z celého sveta navštevujúcich dvakrát ročne populárny tbiliský Fashion Week, na druhej pastierov dobytka.

Ak navštívite akúkoľvek prednášku alebo cestovateľskú prezentáciu o Gruzínsku, určite budete počuť niekoľkokrát jednu vec – je to krajina plná kontrastov. Vysoké pohoria a more, rôzne klimatické podmienky, nostalgia za dobou dávno minulou, no i chuť pripojiť sa k „západnému svetu“. A práve tieto kontrasty zachytáva fotografka Diana Takácsová. K fotografii prvý raz pričuchla samoštúdiom a neskôr v ateliéroch na UCM v Trnave. Odvtedy sa jej venuje intenzívne tak po profesijnej stránke, ako aj v súkromnom živote. I keď momentálne žije v Bruseli, kde pracuje pre Európsku nadáciu pre demokraciu, počas svojich ciest pravidelne zachytáva zaujímavé miesta a príbehy.

Zvedavosť

Keď navštívila Gruzínsko prvý raz, bola to podľa jej slov „číra zvedavosť“. Mala vtedy chuť precestovať destináciu opradenú rúškom tajomstva. Prvý raz ju navštívila v roku 2014, v lete roku 2016 sa do Gruzínska dokonca vydala autom. „Naša prvá návšteva zahŕňala trasu, na ktorej sme dlho nestretli žiadnych ďalších cestovateľov. Odvtedy som sem vycestovala celkom štyrikrát, aby som spoznala jej rôzne zákutia, ale aj pokračovala v práci na svojej sérii dlhodobo zachytávajúcej premeny tejto krajiny,“ spomína na svoje cesty Dia.

Prekvapenia

V dnešnej dobe je Gruzínsko stále prístupnejšie. Množstvo nízkonákladových spojení (nielen) z Európy z krajiny spravilo nesmierne pútavý cieľ pre cestovateľov rôzneho druhu. Lákadlom je podľa Dianiných slov najmä mnoho neočakávaného, krajina má jednoducho čo ponúknuť „Či už ide o trasu vedúcu k Tusheti, ktorá je jednou z najnebezpečnejších (no aj najkrajších) ciest sveta, alebo prekvapenie v podobe možnosti okúsiť život pastierov v horách. Cítiť tu čaro nepoznaného, no rozhodne aj „nové začiatky,“ zhŕňa Diana a podotýka, že netreba zabúdať ani na gruzínsku pohostinnosť a bezprostrednosť.

Kontrasty

Už spomínané kontrasty sa rozohrávajú po celej krajine. Jedným z nich je aj rozmanitá architektúra. Mrakodrapy v prímorskom Batumi, futuristická architektúra naprieč krajinou a na druhej strane skromné príbytky v malomestách či dedinách. Signifikantné pre Gruzínsko sú tiež rozdiely v scenérii: vysokohorské pláne Kaukazu sú v kontraste s vyprahnutou stepou na hranici s Azerbajdžanom. Tá je zasa úplne iná než tropická klíma s množstvom zelene pri pobreží Čierneho mora. A práve to je podľa Dianiných slov to najkrajšie. „Videla som mnohé originálne riešenia, nespútanú prírodu, ale aj pozoruhodné premeny hlavného mesta Tbilisi,“ uzatvára svoj cestovateľský a fotografický denník Diana Takácsová.

***

Vyšlo v čísle:  1 | Zima 2018 >

Všetky čísla: O Magazíne >