Baťovské impérium na močiari.

Text: Kristína Švercelová, Foto: Zuzana Fajta

Mnohí pamätníci nazývajú pôvodné územie Partizánskeho „bohom zabudnutý kraj“, na ktorom vzniklo Baťovské impérium. Baťovany boli jediným ideálnym priemyselným mestom na Slovensku. Ak ste fanúšikmi architektúry a urbanizmu, v Partizánskom si prídete na svoje.

Na rozdiel od iných slovenských obcí a miest má Partizánske relatívne krátku históriu. Svoj príbeh začalo písať ako mesto Baťovany 8. augusta 1938, keď sa spustili výkopové práce na novej továrni na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Hovorí sa, že toto mesto vzniklo na zelenej lúke. Voľba tohto územia bola strategická najmä kvôli surovinám a obrovskej nezamestnanosti. Pracovníci závodu spočiatku do fabriky dochádzali z okolitých obcí alebo bývali v provizórnych drevených barakoch. Onedlho po začiatku výstavby závodu sa súbežne začali budovať aj stavby budúceho mesta. 

V Baťovanoch bola realizovaná predstava ideálu priemyselného mesta podľa zásad architektov Baťovej kancelárie, ktorí vychádzali z princípov modernej architektúry a urbanizmu. Baťovany tak boli najambicióznejším projektom spoločnosti Baťa na Slovensku. Stavby aj firemná kultúra museli byť také isté vo všetkých baťovských mestách po celom svete. Preto je Partizánske také podobné Zlínu.

Tomáš Baťa bol šikovný obchodník, ktorý pochopil, že pre vytvorenie ideálneho mesta je potrebné prepojenie práce, bývania, športu a oddychovej zóny. Tak sa mal odstrániť negatívny vplyv výroby na bývanie, či zabezpečiť nerušený oddych po práci. Podnikateľ Jan Antonín Baťa, ktorý podnik po tragickej nehode svojho nevlastného brata Tomáša Baťu prevzal, tu pôvodne chcel vyrábať bicykle a obuvnícke stroje. Prvý pár topánok opustil fabriku v júli 1939 a ešte do konca toho roka sa ich tam vyrobilo 940-tisíc. Tak sa začala písať história obuvníckeho mesta. Mnohí dávajú Baťovi aj prívlastok: Čech, ktorý na močiari zasial impérium. 

„Zvíťazí ten, kto si vypracoval takú povahu, že dokáže vydržať. Že vie nielen vynájsť dobré myšlienky, ale taktiež ich aj uskutočniť.“

- Ján Antonín Baťa

Regulačný plán Baťovian vypracoval Jiří Voženílek a stavebné oddelenie viedol František Fackenberg. Plán vychádzal z koncepcie ideálneho priemyselného mesta pre 5 až 15-tisíc obyvateľov s funkčným zónovaním pre prácu, dopravu, bývanie a rekreáciu. Zmyslom projektu bolo vybudovať funkčnú sieť a vytvoriť vzťahy medzi prácou, bývaním a oddychom tak, aby celý režim denných aktivít prebehol v čo najúspornejšom rámci. Urbanistický plán bol vytvorený vo forme trojuholníka, ktorý prepájal prácu a bývanie s verejným priestorom ako mestskou osou. 

 V rámci filozofie mesta sa preferovalo činžiakové bývanie, dávalo sa prednosť individuálnemu bývaniu v domoch s malou záhradkou vzadu. V Baťovanoch väčšina obyvateľov mesta pracovala v továrni, respektíve bola nejako prepojená so spoločnosťou Baťa. Plán mesta tak mal prispievať k tomu, aby sa z robotníkov, respektíve zamestnancov a nadriadených stala jedna komunita, čo sa aj podarilo. Volali sa Baťovci.

Po znárodnení továrne roku 1948 sa tieto spoločenské väzby postupne uvoľňovali. Úplný rozpad pôvodného spoločenstva nakoniec zavŕšili celospoločenské zmeny po roku 1989. Priestoru Partizánskeho dominoval aj moderný kostol od baťovského architekta Vladimíra Karfíka. Za komunizmu ale výhľad prekazil vysoký panelák, ktorý bol jasným zámerom komunistov zničiť pôvodnú baťovskú architektúru. Dnes je už tento panelák, miestnym známy ako „výšková budova“, niekoľko mesiacov zbúraný.

Asi nikoho neurazíme, ak povieme, že Baťovci boli pokrokoví vizionári aj na dnešné pomery. V mnohých oblastiach sú ich metódy, idey a v praxi overené spôsoby podnikania, organizácie a riadenia nadčasové. I dnes sú zdrojom poučenia a inšpirácie pre súčasné aj budúce generácie manažérov a podnikateľov. Firma Baťa mala z pohľadu dnešnej terminológie vypracovaný komplexný systém rozvoja ľudských zdrojov. Spájala výchovu s konkrétnou prácou, preferovala rozvoj tvorivých schopností pred pasívnym osvojovaním a reprodukciou vedomostí a podporovala systematický rozvoj profesionálnych schopností počas celého produktívneho veku.

Keď sa pozrieme na dnešné Partizánske, baťovské mestské štvrte si stále udržiavajú svoj pôvodný ráz. Mesto predstavuje aj veľmi dobre zachovaný súbor architektúry, ktorý spája východiskový zlínsky model s viacerými lokálnymi vplyvmi.

Pôvodný architektonický koncept však narúšajú úpravy a prestavby niektorých verejných a výrobných budov, no najviac ohrozené sú obytné štvrte, kde sú nevhodné úpravy na jednotlivých domoch. Napriek viacerým snahám o zachovanie pôvodných domov od odborníkov, majitelia domov majú iné požiadavky a predstavy o bývaní. Napriek tomu Partizánske, bývalé Baťovany, dodnes predstavujú dobre zachované a živé prostredie pôvodného baťovského záhradného mesta. 

Mesto takisto čelí výzve, ako sa vysporiadať so svojou priemyselnou minulosťou, keďže sa výroba topánok zredukovala na minimum a priemyselný areál je poloprázdny. Život v továrni je iný ako život v meste. Napriek tomu je to celok, ktorý do seba zapadá. Aj dnes medzi odborníkmi a nadšencami panuje otázka: „Dokáže byť Partizánske aj v dnešných časoch ideálnym priemyselným mestom?“

***

Vyšlo v čísle: 8 | Jeseň 2020 >

Všetky čísla: O Magazíne >