PETER LANČARIČ
REDAKCIA, FOTOGRAF
Jeho výtvarné práce disponujú výraznými autobiografickými črtami. Venuje sa však aj dokumentárnej a reportážnej fotografii. Javovú skutočnosť často sociologizuje. Pravidelne vystavuje a publikuje. Občasne sa venuje aj úžitkovej fotografii ako napríklad pre Nádvorie Magazín. Nedávno obhájil na FMK dizertačnú prácu, kde zostal pôsobiť ako odborný asistent. Je spoluzakladateľom komunitného a umeleckého centra Kubik nápadov a galérie vo verejnom
priestore – Galéria Výklad. Programovo mapuje nezávislú DIY kultúru na Slovensku.
Aký sú tvoji najobľúbenejší fotografi?
Je ich mnoho, ale sú to hlavne klasici fotografie ako Eugène Atget, August Sander, Irving Penn. Mám veľmi rád fotografov a fotografie, ktoré odkazujú k Novej vecnosti, alebo potom tých autorov, ktorí pracujú s estetikou deadpan.
Aký zaujímavý projekt si naposledy videl a čím bol výnimočný?
Pre mňa ako fotografa, ktorý sa venuje - či už prakticky alebo vo výskumnom odbore - fotografii v sociológii, je momentálne zaujímavý projekt s názvom Family Stuff od Huanga Qingjuna. Je to čínsky fotograf, ktorý fotografoval tie najodľahlejšie oblasti v Číne a portrétoval najchudobnejších ľudí žijúcich v rôznych jurtách, búdach alebo malinkých domčekoch. Fotografoval ich tak, že všetko, čo mali doma, vyniesli pred svoje obydlie.
Akým smerom sa podľa teba bude portrétovanie vyvíjať v budúcnosti?
Verím tomu, že to bude v podstate tak, ako s fotografiou všeobecne. Stále pretrváva aj analógová fotografia, aj keď ju digitálna čiastočne nahradila. Verím, že portrétovanie bude mať stále svoju tradičnú podobu, ale je možné, že bude aj maximálne zdigitalizované a zautomatizované. Možno sa nebude fotografovať, ale bude sa skenovať, je pravdepodobné, že sa pôjde z 2D plochy na trojrozmernú.
Peter Lančarič: peterlancaric.com >
