Keď bocian zablúdi
Text: Eva Kopecká, Ilustrácie: Andrej Bíla
Pizza, knihy, kvety, potraviny či nový televízor. Dnes je možné si online objednať prakticky čokoľvek. Zákazník si v e-shope vyberie tovar, zaplatí a kuriér mu ho donesie až domov. Balíky internetového giganta doručovali aj bociany v rovnomennom animovanom filme, no napokon sa im podarilo vrátiť k ich pôvodnému poslaniu. Hoci nosenie detí bocianmi je starou legendou, mnohé páry aj dnes tajne dúfajú, že sa premení na realitu. Keď majú problémy s otehotnením, siahajú po rozličných metódach, pri ktorých úspešnosť nie je úplne zaručená.
Zmeny životného štýlu populácie priniesli so sebou aj odklad založenia rodiny do vyššieho veku. Čoraz častejšie sa zároveň objavujú problémy s plodnosťou a spôsobujú odsunutie alebo znemožnenie naplnenia sna o rodičovstve. Napriek stále lepšej diagnostike a modernejším možnostiam liečby aj na Slovensku pribúdajú páry, ktoré majú komplikácie s počatím a úspešným donosením dieťaťa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že problémy s otehotnením má každý siedmy až ôsmy pár. Pri snahe o potomstvo hrá dôležitú úlohu aj vek matky a otca. V prípade mužov sa postupne znižuje kvalita spermií, ich množstvo i pohyblivosť, u žien vekom klesá počet a kvalita oocytov, čiže vajíčok. Pri niektorých pároch je príčina jasná po prvých vyšetreniach, inokedy sa po dôvodoch pátra dlhšie. Ak sa napokon nepodarí počať dieťa prirodzenou cestou a zlyhá i medikamentózna liečba či inseminácia, páry zvyčajne hľadajú riešenie v asistovanej reprodukcii. To však nie je jednoduchá ani lacná záležitosť.
Dva nanuky
„Mala som polycystické vaječníky a môj muž mal zlý spermiogram. Obaja sme mali diagnózy,“ hovorí 37-ročná Petra. Zhruba dva roky sa s manželom pokúšala o bábätko, no bezúspešne. Kým tento problém riešila ambulantne u svojho gynekológa, zisťovala si aj ďalšie možnosti a v Čechách natrafila na možnosť vynosenia dieťaťa náhradnou matkou: „Stálo to niečo cez milión českých korún, ale robili to nelegálnym spôsobom, tak sme do toho nešli.“ S partnerom sa rozhodli navštíviť najbližšie centrum asistovanej reprodukcie, ale po prvom zákroku Petra neotehotnela. Na odporúčanie skúsili kliniku v inom meste a na rozdiel od tej prvej mali z nej od začiatku dobrý pocit. Vajíčok jej našli viacero, čo bol dobrý predpoklad, no prvý zákrok sa takisto nepodaril. „Chcela som si dať pauzu, v práci boli všetky kolegyne tehotné a ja som to veľmi zle znášala. Išli sme na dovolenku do Terchovej, kde sme sa venovali turistike, a cestou späť sme sa zastavili na klinike. Mala som práve ovuláciu a o dva dni sme mali prísť na vklad, ktorý bol úspešný.“
O svojej skúsenosti s umelým oplodnením otvorene rozprávala vo svojom blízkom okolí, v ktorom našla pochopenie. Dokonca ani nebola prvá v rodine, keďže jej sesternica si umelým oplodnením už prešla. Jediný problém mala jej obvodná lekárka, tá si uplatnila výhradu svedomia a odmietla jej urobiť prislúchajúce vyšetrenia. Toto právo si môže podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uplatniť každý zdravotnícky pracovník. Lekár môže odmietnuť vykonať akýkoľvek úkon, ktorý by bol v rozpore s jeho svedomím, no zároveň nesmie ohroziť život pacienta. Okrem vyšetrení týkajúcich sa asistovanej reprodukcie si výhradu uplatňujú aj zdravotníci pri vykonávaní interupcií či sterilizácií.
Po prvom úspešnom vklade Petra otehotnela a po deviatich mesiacoch porodila zdravú dcéru. V klinike si nechala zmraziť ďalšie tri embryá. Po vyše roku sa rozhodla ísť na druhý vklad a hneď sa podarila druhá dcéra. „Obe naše deti preto voláme nanuky. Zostali tam ešte dve embryá. Platili sme si za uskladnenie pár rokov, ale nedávno sme to ukončili, aj keď to bolo veľmi ťažké rozhodnutie. Ani sestra nemôže mať deti, keby som jej ich tak mohla dať...“
Dievčatká majú dnes štyri a dva roky. Keď už toľko o ne bojovala, Petra sa rozhodla, že s nimi zostane doma počas celej materskej. Čo by odkázala iným párom, ktoré niečo podobné riešia? „Stojí to za to. Neúspechy bolia a vôbec nepomáhajú rady typu: Keď na to nebudeš myslieť, tak sa to podarí. To je úplná blbosť. Ako sa dá na to nemyslieť, keď si žena musí sledovať cyklus a brať podporné lieky? Bolo by vhodné upozorniť aj rodinu a okolie, aby sa zdržali komentárov, ktoré skôr nahnevajú. Žena nezostane tehotná z myšlienky, ale zo spermie!“ uzatvára svoje rozprávanie za hluku džavotajúcich detí.
„Asistovaná reprodukcia je fenomén, ktorý so sebou prinieslo dvadsiate storočie.“
Občianske združenie BOCIAN
Neviem otehotnieť, čo mám robiť? To je najčastejšia otázka, s ktorou sa obracajú ženy na Občianske združenie Bocian. Založila ho Denisa Priadková a témou plodnosti sa u nás, aj na medzinárodnej úrovni zaoberá už 21 rokov. „Cieľom mojej práce je, aby na Slovensku pokračovala debata o plodnosti a možnostiach asistovanej reprodukcie. V našej spoločnosti však táto diskusia v súčasnosti neprebieha a nereflektuje sa, čo sa deje. Stále vyšší počet ľudí má s otehotnením problém a potrebuje umelé oplodnenie. Preto je dôležité rozprávať sa o tom, prečo to tak je.“ Situácia v reprodukčnom zdraví sa podľa tvrdení odborníkov u nás zhoršuje, neexistujú však konkrétne dáta, ktoré by to potvrdili. Sledovať epidemiologické údaje reprodukcie by mal celoplošne Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu by malo zaistiť Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré to však doteraz z neznámych dôvodov neurobilo. „Už vyše 15 rokov sa nenašla spoločná snaha založiť takýto register. Nikto nevie, čo robíme, ako to robíme, s akou úspešnosťou a podobne. Nepoznáme oficiálne dáta a nemôžeme ich ani porovnávať na medzinárodnej úrovni.“ Asistovaná reprodukcia je fenomén, ktorý so sebou prinieslo dvadsiate storočie. Podľa údajov Európskej spoločnosti pre humánnu reprodukciu a embryológiu (ESHRE), od narodenia prvého „dieťaťa zo skúmavky“, ktorým je Louise Brown z roku 1978, prišlo touto cestou na svet viac ako 8 miliónov detí. Odborníci odhadujú, že Slovensko je v počte detí narodených prostredníctvom mimotelového oplodnenia na chvoste európskeho rebríčka, ale presné údaje chýbajú.
História centier a kliník sa u nás začala písať v roku 1999. V súčasnosti však zaznamenávajú zvýšený dopyt po svojich službách. „Otázne je, či a kedy je to nevyhnutné, aké sú pravidlá indikácie a či sa k zákroku dostane každý, kto ho potrebuje,“ dodáva Denisa Priadková. Je to napokon konkurencieschopný biznis ako každý iný a kto dokáže záujemcov presvedčiť, ten získa nových klientov. Pri rozhodovaní odborníčka na plodnosť odporúča neunáhliť sa, porovnávať informácie zverejňované na webových stránkach centier, dojmy z osobných návštev, konzultácií, skúsenosti iných a ďalšie kritériá. Je dôležité, aby páry najprv poznali celý proces a následne sa už sami rozhodli. Absolútny základ všetkého je, aby sa s potenciálnymi rodičmi hovorilo otvorene a do detailov.
Diagnóza N97
Podľa WHO je neplodnosť definovaná ako neschopnosť počať dieťa i napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku, a to počas minimálne jedného roka. Diagnóza má označenie N97. Podľa Denisy Priadkovej je táto definícia len všeobecná a nehovorí nič o našej zodpovednosti za reprodukčné zdravie. Zároveň nezahŕňa prípady, keď žena otehotnela neskôr, teda po dvanástom mesiaci snaženia, napríklad v 13. až 15. mesiaci alebo ešte neskôr. Odporúča preto neuvažovať hneď o neplodnosti, ale o zníženej plodnosti – subfertilite. Zásadný rozdiel vidí v tom, že zníženú plodnosť (nepravidelnú ovuláciu, nedostatočné dozrievanie vajíčok, málo spermií, ich pomalosť či neschopnosť oplodniť vajíčko a iné ochorenia) je možné liečiť, zatiaľ čo neplodnosť môžeme len riešiť. „Ešte väčší problém je, že v mnohých prípadoch nedochádza k tomu, aby sme vyšetrili, čo už bežne vyšetriť vieme. Čiže neodhaľujeme príčinu, ale tak, ako pri migréne, ideme riešiť symptóm. Mal by existovať zoznam toho, čo by žena, prípadne muž mali absolvovať, keď majú výsledky mimo normy.“
Keď pred vyše 20 rokmi zakladala OZ Bocian, myslela si, že to bude projekt na 2-3 roky, kým sa vybuduje informačná základňa, ale zďaleka to nestačilo. „Najprv sme si mysleli, že budeme hovoriť len s niekoľkými profesiami, ako napríklad urológ, andrológ, embryológ, gynekológ, no v súčasnosti je ich už 36. To len ukazuje, aká komplexná je téma plodnosti. Vyžaduje si tiež komunikáciu s odborníkmi z rôznych krajín.“ Dnes sa na Bociana obracia zhruba 30 klientov týždenne vo všetkých formách: individuálne, skupinovo, naživo, na turné, cez publikácie, e-maily a sociálne siete. Organizácia pôsobí aj v Čechách. V našom regióne neexistujú iné občianske združenia, ktoré by poskytovali všetky informácie a rozširovali povedomie o téme plodnosti vo svojej komplexnosti.
Vždy existuje nejaké východisko
Aj v reprodukčnej medicíne platí, že sa postupuje vždy od najjednoduchších metód po tie najzložitejšie. Často sa stáva, že páru pomôže aj minimálna hormonálna liečba. Sú však aj diagnózy, keď k otehotneniu iný postup ako „in vitro fertilizácia“ (IVF), čiže mimotelové oplodnenie, nepomôže. Žena najprv podstúpi hormonálnu stimuláciu, aby sa docielilo vytvorenie viacerých vajíčok, ktoré sa následne v celkovej anestézii odoberajú a oplodňujú spermiami partnera v laboratórnych podmienkach. Ak je spojenie úspešné, niekoľko dní prebieha vývoj mimo tela matky a potom dôjde k vloženiu do sliznice maternice.
Najviac sa v tejto súvislosti síce diskutuje o IVF, to je však len jedna z metód, ktoré sa využívajú pri asistovanej reprodukcii. Tá zahŕňa rôzne druhy testov, ošetrení a terapií, ktoré pomáhajú párom v snahe o počatie. „Veľakrát prídu s nesprávnymi informáciami, lebo na webe je napísané všeličo. Ale my im ukážeme, že majú aj ďalšiu možnosť, a to je na našej práci najkrajšie,“ tvrdí Katarína, ktorá už niekoľko rokov pôsobí v embryologickom laboratóriu v jednej z bratislavských kliník. Pri svojej práci potrebuje precíznosť, zmysel pre detail, schopnosť pracovať v tíme, ale zároveň si vedieť všetko okolo seba spraviť sama – od upratovania cez logistiku až po samotné mikroskopické práce.
V skutočnosti práca embryológa zahŕňa mnoho malých čiastkových úloh. Patrí sem analýza ejakulátu pod mikroskopom, kde sa skúma počet spermií na mililiter, ako rýchlo a akým spôsobom sa hýbu, aký majú tvar a iné parametre potrebné na ďalšiu prácu s pohlavnými bunkami. Vyhľadávajú sa oocyty z ovariálnej tekutiny a spracúvajú sa na následnú prácu pod mikroskopom. Potom dochádza k spájaniu pohlavných buniek za špecifických podmienok a v špecifických roztokoch. Vyhodnocujú sa vzniknuté embryá, môžu sa zmraziť na neskoršie využitie a na to všetko je potrebná znalosť perfektnej dokumentácie, bez ktorej by nebolo možné všetko predošlé zvládnuť. Úspešnosť je veľmi individuálna a závisí aj od konkrétneho centra či veku pacientky. V najkvalitnejších európskych centrách sa pohybuje v priemere medzi 40 až 50 percentami, väčšinou je to však okolo 30 %.
„Nepríde mi normálne mať dieťa v štyridsiatke, pre mňa to zmysel života nie je.“
39 rokov
Šanca otehotnieť a donosiť zdravé dieťa sa vekom prirodzene znižuje. Ak má žena viac ako 35 rokov, odporúča sa vyhľadať odborníka už po šiestich mesiacoch (neúspešného snaženia sa prirodzene otehotnieť). Pokiaľ ide o liečbu na Slovensku, poistená žena nemusí vopred žiadať o schválenie výkonu asistovanej reprodukcie. Každá zdravotná poisťovňa v súlade s platnou legislatívou uhrádza 3 cykly mimotelového oplodnenia a príspevok na lieky do dovŕšenia 39. roku veku života (t. j. do 39 rokov a 364 dní). Poisťovne sa líšia v poskytovaní príspevkov pre poistencov mimo tohto „základného balíka“ a stanovujú si pritom svoje kritériá. V prípade, že má žena záujem o umelé oplodnenie v inom členskom štáte EÚ, je predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne potrebný. V každej krajine majú tieto kritériá nastavené inak.
38-ročná Mirka si pred niekoľkými rokmi vybrala kliniku v Brne podľa odporúčaní aj recenzií na webe. S manželom sa však rozhodli nečakať na schvaľovanie od poisťovne a zvolili si priamu platbu. Na termín čakali zhruba tri mesiace. Po stretnutí s lekárom jej naplánovali liečbu, hoci nemala na 100 % vyšpecifikovanú diagnózu. „Som lekárka a vedela som si predstaviť, čo ma čaká, lebo som musela užívať rôzne hormóny. Podľa mňa sa úplne nevie, aký vplyv môžu mať na fungovanie organizmu aj po niekoľkých rokoch. Celé to bolo zvláštne.“
Najprv nemala žiadne vhodné vajíčko a pri druhom cykle bolo len jedno. Veľmi sa z toho tešili. Po vklade si však nestihla urobiť tehotenský test, lebo dostala menštruáciu. Po dvoch nepodarených pokusoch si dali mesiac-dva pauzu. Nasledoval tretí pokus s jedným vajíčkom a napokon ešte štvrtý pokus, kde nevyšlo ani jedno. Mirka priznáva, že to bolo psychicky náročné obdobie. „Mala som zvláštny pocit, že nemôžem dať partnerovi dieťa, a tešila som sa na pozitívny test. Ale keď to nevyšlo, neobviňovala som sa. Bolo mi to ľúto, že to znova nevyšlo a čaká ma ďalšia tortúra, ale neobviňovala som sa.“ S manželom sa napokon rozviedli. Mirka hovorí, že pri novom partnerovi by do toho už znova nešla. „Nepríde mi normálne mať dieťa v štyridsiatke, pre mňa to zmysel života nie je.“
Zákony
Ženy na Slovensku nemôžu ísť na umelé oplodnenie, ak nemajú manžela či partnera. Single ženy si hľadajú iné cesty, ako tieto pravidlá obísť. Klára sa po rokoch hľadania vhodného partnera napokon rozhodla, že bude slobodnou matkou. Po tom, čo trikrát absolvovala insemináciu, s bývalým partnerom a bez úspechu, našla si darcu medzi blízkymi priateľmi. „Kamarát je homosexuál. Mali sme za sebou veľa úprimných rozhovorov, kde sme si vyjasnili, že nikto nie je do ničoho tlačený, bolo to úplne na férovku, s možnosťou hocikedy vycúvať.“ Išli do toho spolu, zvolili si umelé oplodnenie a kliniku v Brne. Zákrok jej už pre vek nepreplácala poisťovňa, tak si ho rozdelili na polovicu ako samoplatcovia. Odobrali jej 6 vajíčok, každý deň musela volať do kliniky a pýtať sa, v akom stave sa nachádzajú. Niektoré sa nevyvinuli, až napokon ostali len dve. Jedno však nebolo pripravené, tak jej vložili posledné možné embryo, ale neuchytilo sa to. „Potom sme už do toho nešli. Gynekológ mi potvrdil, že mám v maternici nejaký polyp a bude ho treba odstrániť. Trvalo mi asi trištvrte roka, kým som sa dala do poriadku.“
Dnes, po niekoľkých rokoch, to vníma skôr filozoficky, pretože urobila všetko pre to, aby dieťa mala, a keď sa to nepodarilo, tak situáciu prijala. „Nemôžem si vyčítať, že som pre to nič neurobila. Teraz by musela byť veľká náhoda, keby som otehotnela, ale keby sa tak stalo, určite by som nešla na potrat. Ale asi by som sa už bála mať po štyridsiatke dieťa.“
Asistovaná reprodukcia je na Slovensku prístupná iba heterosexuálnym párom. Advokátka a ľudskoprávna aktivistka Lucia Plaváková tvrdí, že táto metóda má pomerne zmätočné a nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré čiastočne siaha ešte do minulého režimu. „Pri hľadaní právneho základu narazíme na záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie, ktoré zakotvuje, že umelé oplodnenie je možné vykonať iba na žiadosť oboch manželov. Predpokladá teda, že pre prístup k umelému oplodneniu sa vyžaduje existencia manželstva. O právnych účinkoch tohto opatrenia sa však dá polemizovať. Prax vychádza aj z transplantačného zákona, ktorý predpokladá darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Nie je teda podstatné, aký má ich vzťah právny status.“ V praxi sa teda manželstvo ako podmienka nevyžaduje a asistovaná reprodukcia môže byť poskytnutá aj párom, ktoré nie sú zosobášené.
Lesby a slobodné ženy väčšinou využívajú možnosti reprodukčných kliník v zahraničí. Španielsko v roku 2018 prijalo právnu úpravu, vďaka ktorej majú umelé oplodnenie hradené zo zdravotného poistenia aj lesbické páry a single ženy. „Túto zmenu odôvodňovali aj potrebou reakcie na nízku pôrodnosť v krajine. Aj takto môže vyzerať politika podporujúca priaznivý demografický vývoj.“ Kliniky u nás slobodné ženy bez partnera odmietajú. Na to, aby sa to zmenilo, by bolo podľa Plavákovej potrebné prijať zákon, ktorý by položil jasné základy pre prístup k umelému oplodneniu a neurčoval by žiadnu podmienku partnerského vzťahu.
„Napokon bocian trafil s vytúženým potomkom až k rodičom.“
V čase, keď sa diskutuje o úprave zastaraných právnych noriem, asistovaná reprodukcia už nie je tabu. Téma, o ktorej sa voľakedy nahlas nehovorilo, sa v súčasnosti týka čoraz viac párov, ktoré bojujú s neplodnosťou. Zároveň narastá počet zákrokov, kliník a napokon sa rodí viac „detí zo skúmavky“. Reprodukčná medicína urobila vo svojom vývoji obrovský pokrok a to, čo sa pred zopár málo desiatkami rokov zdalo ako nemožné, je dnes bežnou praxou. To, čo však zostalo rovnaké, je, že pomáha alebo sa snaží pomôcť vtedy, keď nestačia sily prírode. Niekedy je pomoc rýchla, inokedy príliš dlhá. Veda nám však, popri matke prírode, ponúkla ďalšiu možnosť, a za tú je dnes mnoho párov (ale aj jedincov) vďačných. Vystavené fotografie takýchto narodených detí sú preto na klinikách asistovanej reprodukcie najcennejšie. Každá z nich skrýva vlastný príbeh o tom, ako napokon bocian trafil s vytúženým potomkom až k rodičom.
Vyšlo v čísle: 9 | Zima 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >