Keď NIE znamená NIE
Text: Eva Kopecká, Ilustrácie: JULIANA CHOMOVÁ
„Ležala tam taká krásna, že sa na ňu nemohol vynadívať. Sklonil sa a pobozkal ju na pery. V tej chvíli Ruženka otvorila oči a prebrala sa z dlhého spánku s prekvapením, že nikdy predtým princa nevidela,“ počúvalo nejedno dieťa od rodičov, keď si spolu čítali rozprávky. Aj keď bozkávanie má veľa príjemných efektov – od užitočnej výmeny baktérií cez spálené kalórie až po vyplavovanie hormónov šťastia, malo by ísť o dobrovoľnú aktivitu a slobodnú voľbu pre všetky zúčastnené osoby. Je teda v poriadku dotýkať sa niekoho cudzieho v spánku? Pýtajú sa dnes ľudskoprávne organizácie a kriticky hodnotia i zaužívané prvky populárnej kultúry.
Príbeh o Šípkovej Ruženke nie je ojedinelý. Podobný osud postihol aj Snehulienku a „bozk pravej lásky“ jej priniesol záchranu. Presne tak, ako to bolo v animovanej verzii, ktorá vzišla z dielne štúdia Walta Disneyho v roku 1937 a vyslúžila si zlatú sošku Oscara. Odvtedy sa rozprávka už objavila v množstve najrôznejších filmových spracovaní. Niektorí aktivisti však kritizujú, že Snehulienka nedala princovi na bozk súhlas. Podľa ich názoru tak v podstate rozprávka ukazuje, že môžu pobozkať druhú osobu bez toho, aby im to vopred schválila. Táto scéna sa stala i súčasťou kampane Amnesty International Slovensko (AI SK), ktorej kľúčovou témou je hovoriť o súhlase. Spustili ju 14. februára 2021 a zahrnuli do nej diskusie, rozhovory, vzdelávanie a interaktívnu komunikačnú kampaň na sociálnych sieťach s heslami - #hovormeosuhlase, #suhlasjesexy, #suhlasjelaska. Vo verejnom diskurze otvorili diskusiu o kultúre dobrovoľnej sexuality, založenej na vzájomnom súhlase, rešpekte a pochopení. Reagujú aj na to, že v súčasnej spoločnosti stále prevládajú stereotypy a predsudky, ktoré prispievajú k tomu, že sa sexuálne násilie a obťažovanie v našich komunitách beztrestne deje aj dnes. „Rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou sexuálnou aktivitou je prozaický. Veľa ľudí má obavu, či ide o nejaký kontrakt alebo zmluvu, ktorú treba podpísať, ale nie je to tak. To, čo hovoríme a čo sa snažíme docieliť, je, že súhlas musí byť zjavný, entuziastický a nesmie byť udelený pod nátlakom,“ hovorí kampaňová koordinátorka AI SK, Daniela Mužíková.
Slovensko nadväzuje na medzinárodnú kampaň #LetsTalkAboutYes. Vznikla v Dánsku a postupne zarezonovala vo viacerých európskych krajinách, kde čerpá z dlhoročných skúseností tamojších pracovných a aktivistických skupín angažujúcich sa proti sexuálnemu násiliu. Kampaň aktuálne prebieha aj v Česku a v Poľsku.
ZMENA TRESTNOPRÁVNEJ DEFINÍCIE
Amnesty International zverejnila analýzu situácie v 31 európskych krajinách. Len 11 z nich považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Situácia sa však postupne mení a za uplynulých 5 rokov zmenili právnu definíciu znásilnenia Dánsko, Grécko, Švédsko a Island. V Španielsku a Holandsku sa zmeny očakávajú tento rok. „Slovensko patrí ku krajinám, ktorých zákony neobsahujú definíciu znásilnenia založenú na súhlase, ale kladú dôraz najmä na použitie násilia či hrozby násilia,“ vysvetľuje AI SK v tlačovej správe.
Sex bez súhlasu je znásilnenie a mal by byť trestným činom, myslí si to aj väčšina opýtaných v najnovšom celoslovenskom prieskume verejnej mienky od agentúry Focus. Napriek tomu ako krajina zaostávame v úprave potrebnej legislatívy. „Zákony by mali chrániť ľudí a zabezpečiť im prístup k spravodlivosti, ale tiež ovplyvňujú postoje spoločnosti. Zákon uznávajúci, že sex bez súhlasu je znásilnenie, je nevyhnutné minimum a dobrý začiatok pre zmeny v praxi. Chceme, aby sa legislatívne rešpektoval súhlas i telesná autonómia každého človeka. S tým súvisí ochrana ľudských práv, predovšetkým žien a dievčat, ale naozaj všetkých, ktorí sa stávajú terčom sexuálneho násilia,“ vysvetľuje Alexandra Demetrianová, ktorá koordinovala kampaň Hovorme o súhlase.
Zmena zákona, ktorá je hlavným cieľom v kampani, je len začiatok. Otázne je, ako sa nová legislatíva pretaví do praxe a ako sa pomáhajúce profesie k tomu postavia. „Na papieri je to jednoduchšie. V praxi budeme potrebovať spolupracovať s políciou, aby vedeli ako rozprávať s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s akoukoľvek formou násilia a prídu im nahlásiť takýto čin. Ďalej s prokuratúrou a súdmi, aby sme dokázali zákonnú definíciu interpretovať v reálnom živote. Určite to bude súvisieť so vzdelávaním a scitlivovaním v rámci štátnych orgánov aj verejnosti. Nekonečné vysvetľovanie je veľkou časťou našej práce. Vyvíjame tlak na verejné inštitúcie, že táto zmena je žiadaná a je potrebné ju urobiť,“ dodáva Daniela Mužíková.
DAŤ HLAS PREŽIVŠÍM
Ako uvádza organizácia, v Európskej únii zažila znásilnenie vo svojom živote v období od 15 rokov každá dvadsiata žena. Spolu je to 9 miliónov žien. Jedna z desiatich žien v EÚ zažila v období od 15 rokov nejakú formu sexuálneho násilia. Podľa dostupných dát sa na Slovensku s touto formou násilia stretlo v priebehu svojho života približne 100 tisíc žien vo veku 18 – 70 rokov (4,9 %). Čísla v oblasti rodovo podmieneného násilia sú však v skutočnosti zrejme oveľa vyššie. Väčšina žien, ktoré prežili znásilnenie, sa s tým nikomu nezverí, zo strachu či pre stigmu, ktorá by ich v spoločnosti sprevádzala.
Vo svojom diskurze ich organizácia označuje za preživšie sexuálneho násilia. „Obeť implikuje niekoho, kto sa už nemôže brániť. My tento pojem používame len v prípadoch, keď niekto zahynul pri páchaní trestného činu, ale v opačnom prípade sa mu snažíme vyhýbať. Je tam zároveň silný psychologický aspekt. Hoci mám negatívnu skúsenosť, to ešte neznamená, že som niečia obeť alebo že ma to definuje ako obeť,“ vysvetľuje Daniela Mužíková.
Na AI SK sa väčšinou obracajú ženy anonymne, cez sociálne siete. Mnohé správy sa týkajú už násťročných dievčat či niekoľkonásobnej skúsenosti. „Násilie sa u nás deje opakovane. Ľudia ho zažívajú častejšie, než by sme boli ochotní pripustiť. Takáto skúsenosť, žiaľ, nie je náhodnou záležitosťou.“ Organizácia však nemá kapacitu poskytovať psychologické poradenstvo, ktoré tieto ženy potrebujú. Odkazuje ich preto na ďalšie organizácie pre ľudí zažívajúcich sexuálne násilie v konkrétnom regióne. Súčasťou kampane je i séria video rozhovorov s právničkami a inými odborníčkami, ktoré majú priamu skúsenosť v rámci poradenstva alebo iných pomáhajúcich profesií. Od začiatku AI SK zverejnila zdieľaný dotazník o reálnych skúsenostiach, organizuje i verejné podujatia, protesty a podobne. Otvorene vyzýva ľudí, aby sa v prípade záujmu zapojili do kampane vlastnou tvárou a hovorili o svojom zážitku na verejnosti. Tak to nadobúda väčšiu silu a tí, čo to zažili, zistia, že v tom nie sú sami. Veľké podujatie bolo napríklad 15. júla 2021 a konalo sa paralelne v uliciach Bratislavy, Banskej Bystrice, Košíc, Prešova a Žiliny. „Príbehy o obťažovaní a znásilnení sa nečítali ani nepočúvali ľahko, ale tieto ťažké konverzácie musíme mať. Preto je nevyhnutné hovoriť o tom a počúvať sa navzájom, aby sme proti násiliu mohli účinnejšie bojovať,“ napísala po akcii Alexandra Demetrianová.
„Prečo, keď mi niekto ubližuje, sa za to hanbím? Vo všeobecnosti je potrebné sa za seba postaviť.“
Na webe AI SK je zverejnený aj dvadsaťminútový online kurz Násilie páchané na ženách: Aká je úloha súhlasu, v ktorom je možné sa o súhlase dozvedieť viac. Organizácia pripravila i solidárnu online petíciu, kde ľudia môžu nechať svoj podpis na znak prejavenia solidarity s preživšími. K sexuálnemu násiliu naďalej dochádza, je bagatelizované a ospravedlňované, kým sa s ním nedostaneme do kontaktu. A pritom práve posilňujúca a chápavá reakcia okolia je pre osoby, ktoré zažili násilie, kľúčová a môže zabrániť posttraumatickej stresovej poruche. Daniela Mužíková k tomu dodáva: „Dôverujme preživším. Nedávajme im dobré rady, lebo nevieme, čím všetkým si prešli. Keď sa nám niekto zdôverí, je dôležité poskytnúť mu priestor, prípadne mu dať kontakt, ale najmä byť prítomný a neklásť doplňujúce otázky typu: Naozaj? Čo si mala oblečené? Čo si robila o takej hodine tam a tam?“ Hoci cieľovou skupinou kampane sú najmä ženy, vzdelávanie prebieha tiež smerom k mužom a AI SK má aj zopár mužských aktivistov. Dôsledkom súčasnej situácie však je, že sa mladé ženy vzdelávajú o tom, ako sa vyhnúť sexuálnemu násiliu, namiesto toho, aby sa mladí muži učili hodnotám rešpektu a súhlasu so sexom.
NASTAVENIE HRANÍC
Vzdelávaniu žien sa venuje i Bianka Urbanovská, prvá inštruktorka povzbudzujúcej sebaobrany na Slovensku. Pracuje so ženami a deťmi. O tom, ako nájsť svoju vnútornú silu a o stratégii osobnej bezpečnosti, učí na kurzoch: „Drvivej väčšine konfliktov sa dá predísť tým, že odídeme alebo jasne definujeme naše hranice a držíme si ich. Ženy však majú väčšinou v sebe potrebu byť ticho, zostať neviditeľné a nechcú spôsobiť scénu, lebo sa hanbia. Je dôležité sa baviť o týchto témach už od malička, lebo napokon učíme deti hanbiť sa za veci, za ktoré vôbec nemôžu. Prečo, keď mi niekto ubližuje, sa za to hanbím? Vo všeobecnosti je potrebné sa za seba postaviť.“
Vyjadrenie súhlasu, podľa inštruktorky, závisí od okolností alebo od kontextu. Čím je žena menej pripravená na to, čo sa môže stať a nevie si v tej chvíli spomenúť na nič, ako by mohla v prípade potreby zareagovať, tým viac stráca silu sa brániť. Môže ísť o pokrikovanie na ulici, neželaný dotyk v MHD, obťažovanie v práci či slovný útok od partnera. Bianka Urbanovská dodáva, že „sú ľudia typicky výbušnejší, ktorí nemajú problém s nastavením hraníc, no väčšinou konflikt neriešia, ale ho vyvolávajú. Druhý extrém je, že nespravím nič, keď si niekto na mňa napríklad položí ruku, a mám problém si tú hranicu vôbec ustrážiť. Paralýzu môže dostať ktokoľvek, to si človek nevyberie. Je to stresová situácia a moje telo tak na ňu reaguje. Môžem však začať aspoň zhlboka dýchať. A potom je tretia možnosť – asertívna, kde si hranice vymedzím a poviem: Daj si tú ruku preč!“
Základom je teda komunikácia. „Každý človek vie, či mu je niečo príjemné alebo nie je. To sú moje pocity, ktoré mám, a pokiaľ sa nevyjadrím, nemôžem od druhých vyžadovať, aby tomu rozumeli, keď nič nepoviem. Platí to v súkromí aj na verejnosti.“
ZA DVERAMI SPÁLNE
„Jedným z najrozšírenejších mýtov o znásilnení je, že sa deje v tmavých uličkách, kde ženu napadne neznámy útočník. No väčšina sexuálneho násilia sa deje medzi známymi, a to aj v najbližších kruhoch: v rodinách a partnerských vzťahoch. Sexuálne násilie v tomto prostredí rovnako nevyrieši len zmena zákona. V intímnych vzťahoch sa ľudia zažívajúci sexuálne násilie od partnera či partnerky môžu zdráhať nahlásiť znásilnenie z obáv pred dôsledkami, ale aj preto, že si sami neuvedomujú, že o znásilnenie ide,“ vysvetľuje v kampani Amnesty International. Podľa nich za to môže práve nedostatok povedomia o súhlase ako nevyhnutnej súčasti všetkých sexuálnych vzťahov a práva na telesnú autonómiu. Verejná debata o potrebe súhlasu v sexe by mohla výrazne pomôcť k zmene škodlivého stereotypu, že sex je manželská či partnerská povinnosť.
„Verejná debata o potrebe súhlasu v sexe by mohla výrazne pomôcť k zmene škodlivého stereotypu, že sex je manželská či partnerská povinnosť.“
Otázku súhlasu otvára v práci s klientmi i partnerská a sex koučka, Simona Mačorová. Vo svojej praxi sa často stretáva s presvedčením, že „v intímnom živote musíme robiť veci pre partnera. Je na nás, aby sme ju/ho uspokojili aj za cenu prekročenia vlastných hraníc, len aby bolo dobre, len aby bol ona spokojná/on spokojný a zabúdame či ignorujeme vlastné potreby a túžby, prípadne máme pocit, že naše potreby nie sú rovnako, alebo horšie, že sú menej dôležité.“ Súhlas je, podľa nej, jednou zo základných zložiek zdravého vzťahu a intímneho styku. Nie je v poriadku sa niekoho dotýkať bez jeho/jej dovolenia, nútiť druhú stranu do aktivít, ktoré odmieta, mať sex, ak je druhá strana neschopná vyjadriť súhlas pod vplyvom omamných látok alebo z iných, neznámych dôvodov.
Simona Mačorová pôsobí i ako lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy a pracuje s mládežou. „Deti takmer od začiatku života vedia vyjadriť áno a nie, či už verbálne alebo neverbálne a dávajú jasne najavo, čo je im príjemné a čo nie. Problém je v tom, že my dospelí to ignorujeme a prekračujeme ich hranice. Všetci poznáme vety typu: Pobozkaj tetu, objím babku, dáš pusu ujovi? Ak však deti nechcú, potrebujeme to ako rodičia a dospelí rešpektovať, pretože sa im následne dostáva správa, že je ok, keď niekto prekračuje ich hranice a nerešpektuje ich potreby.“
V Spoločnosti pre plánované rodičovstvo používajú pre súhlas skratku SI OKEJ, ktorá obsahuje šesť hlavných zásad:
S – slobodný: zúčastnené osoby hovoria áno alebo nie slobodne, bez nátlaku
I – informovaný: všetci vedia, s čím súhlasia
O – odvolateľný: je v poriadku súhlas kedykoľvek odvolať a zmeniť názor
K – konkrétny: súhlas sa vyjadruje vždy tu a teraz, ak sme podobnú aktivitu robili pred týždňom, dnes nemusíme automaticky súhlasiť
E – entuziastický: vyjadrený s radosťou (mlčanie ani rezignácia nie je súhlas)
J – jasný: vyjadrený slovami alebo gestami, vždy jasne (nie = nie, áno = áno)
Ak máme ťažkosti pri formulovaní celých viet, môžeme začať vyjadrovať súhlas klasickým semaforom (zelená – môžeš ísť ďalej, oranžová – spomaľ, červená – určite nie) alebo si dohodnúť bezpečné slovo, ktoré bude znamenať, že chceme prestať, prípadne zmeniť to, čo práve robíme.
Súhlas môže a mal by byť súčasťou nielen každého intímneho styku, ale aj bežného života. Vytvára pocit bezpečia a slobody výberu medzi tým, čo mi práve vyhovuje a čo nie. Keď ku konsenzu nedôjde, vzniká napätie, konflikt, ktorý môže prerásť až do násilia. Iniciatívy (typu kampaň Hovorme o súhlase, hnutie MeToo, kniha Bez súhlasu txt. a pod.) sú vítané, lebo hovoria o násilí otvorene, hoci vyvolávajú rôznorodé pocity, ktoré s témou prichádzajú. Zvedomujme si súhlas a všímajme si, kde všade ho môžeme použiť. Záverečná scéna v Ľadovom kráľovstve, jednom z najznámejších animovaných filmov Disneyho produkcie v tejto dekáde, je toho dôkazom. Kristoff sa nakloní k Anne a povie, že má chuť ju pobozkať, s otázkou: Smiem? Princezná súhlasí a vrhne sa mu do náručia.
Bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212
Národná linka pre ženy je dôverným a bezpečným priestorom pre ženy, ktoré sú ohrozené alebo zažívajú násilie.
Kontakt cez e-mail: linkaprezeny@ivpr.gov.sk
www.zastavmenasilie.gov.sk
Vyšlo v čísle: 12 | Jeseň 2021 >
Všetky čísla: O Magazíne >