Som doma
Dom. Byt. Internát. Privát. Niektorí bývajú s rodinou, iní s partnermi, spolubývajúcimi alebo sami.
Peter Lančarič & Juliána Odziomková
Dom. Byt. Internát. Privát. Niektorí bývajú s rodinou, iní s partnermi, spolubývajúcimi alebo sami. Ďalší zase kočujú. Hľadajú svoj domov. Mladí ľudia, študenti, zároveň autori fotografií, prežívajú zásadne životné obdobie plné existenciálnych otázok. Preberajú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, vytvárajú si vlastný vnútorný svet. Zároveň sa svojou jedinečnosťou stávajú súčasťou niečoho omnoho väčšieho. Súčasťou sveta, ktorý ani v tých najoptimistickejších predstavách nie je len ružový. Konfrontáciou, kontaktom s tienistejšími, vážnejšími stránkami života, obetami a akceptáciou kompromisov však osobnostne rastú.
Rast človeka často sprevádzajú rôzne bolesti. V detstve nás pred bolesťou chránila rodičovská náruč. Študentský čas je krokom vpred z dobre známeho, láskavého objatia, smerom k vlastnému miestu, kde je možné skryť sa pred bolesťou. Nielen študentov, ale všetkých nás spája to isté. Hľadáme bezpečnú skrýšu, oázu, domov. Miesto, kde môžeme prežívať najintímnejšie spojenia, ale i najťažšie odlúčenia a samotu. Miesto, ktoré je únikom z reality, ale zároveň vytvára realitu vlastnú. Miesto ponúkajúce slobodu, ale občas je i väzením. Miesto, ktoré zmierňuje bolesť a dáva silu ísť ďalej. Nie každý nájde svoj domov hneď. Všetci ho však chceme a potrebujeme rovnako, pretože človek neustále rastie.
Fotografie na nasledujúcich stranách predstavujú obrazové výpovede študentov, ktoré vznikli v Ateliéri úžitkovej fotografie na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Zadanie pre študentov na zimný semester priamo súvisí s témou zimného čísla magazínu Nádvorie. Ich úlohou bolo interpretovať tému domova formou inscenovanej fotografie. Tá je opakom momentky, môžeme ju chápať ako umelé spútanie života a času. Ide najmä o figuratívnu fotografiu, ktorá dôkladne pracuje s pózou, rečou tela a rekvizitami. Práve póza transformuje ľudský subjekt z niečoho, čo je živé, na niečo, čo má skôr nehybný, často až monumentálny, maliarsky či sochársky charakter. Estetika takýchto fotografií je do istej miery prevzatá z renesančnej umeleckej tradície. Fotografia však prácu so štylizáciou subjektu a konštruovaním reality rozšírila o nové sociálne a estetické funkcie. Inscenovaná fotografia má naprieč dejinami fotografického média svoje nezastupiteľné miesto ako vo výtvarnej, tak i v reklamnej tvorbe. Fotograf tu nezápasí s pominuteľnosťou okamihu, ale stáva sa z neho režisér, ktorý má absolútnu kontrolu nad celou scénou a všetkými prvkami na nej. Nedokonalosť – či už technická alebo kompozičná – sa v tomto fotografickom žánri akceptuje len ťažko. Cieľom tohto semestrálneho cvičenia bolo práve akcentovať dôraz na remeselnú precíznosť, ktorá je fotografii vlastná. Stlačením spúšte sa z reality stáva realita symbolická. Dôkladnou inscenáciou a upratovaním scény si študenti overili aj komunikačné schopnosti fotografického média, teda systematický proces kódovania významov a transformácie myšlienky do dvojrozmerného obrazu.
Náš mladý fotografický ateliér spája študentov z rôznych ročníkov, s rôznym uvažovaním, s rôznymi zručnosťami a skúsenosťami. Nielen pedagógovia, ale aj študenti si navzájom odovzdávajú svoje fotografické vedomosti. Ateliér úžitkovej fotografie je živým organizmom, ktorý sa ešte len formuje. Fotografie v tomto čísle magazínu sú našou prvou kolektívnou prezentáciou. Spája nás fotografia a spojila nás aj táto možnosť publikovať. A aká téma môže ľudí viac zblížiť ako práve domov? Domov, pretavený do fotografického umenia.
Peter Lančarič & Juliána Odziomková
Vedúci ateliéru úžitkovej fotografie FMK UCM
Daniel Stetina
Pre každého vášnivého rybára je voda jeho domovom.
Sára Hacajová
Odmalička sme sa veľa sťahovali, domov pre mňa teda nesymbolizuje jedno konkrétne miesto. Aj vďaka tomu som nadobudla skvelú vlastnosť, že sa viem rýchlo udomácniť skoro všade. Celkom čerstvo sme sa s priateľom presťahovali do spoločného bytu a práve toto miesto je pre mňa aktuálne domov. Je to miesto, kde sme obaja spolu a patrične si to aj užívame. Niekto by si mohol myslieť, že to má symbolizovať posteľ. Do určitej miery to tak aj je, pretože Martin veľmi rád spí a ja mám zase veľmi rada jeho, tak bolo celkom prirodzené zobraziť túto tému práve takto. Okrem toho k Martinovi už neodmysliteľne patrí jeho žltý Favorit, ktorý parkuje hneď za dverami nášho bytu. Takže vždy, keď prídem domov a vidím ho tam, viem, že som doma.
Yvona Pastorková - Autoportrét
Momentálne žijem veľmi hekticky a uponáhľane. Chodím do školy, do práce a zariaďujem byt. V tomto období mám málo možností vyhradiť si čas len pre seba. Preto sa snažím naplno si vychutnať každú chvíľku kľudu, keď „som doma“.
Adam Pásztor
Veľkú časť môjho detstva som trávil na dedine, odkiaľ pochádzajú moji rodičia aj starí rodičia. Moja babka hrá dôležitú rolu v mojom živote a postupne ako obidvaja starneme, neustále viac si ju vážim. Od minulého roka sa Trnava stala kvôli štúdiu mojím prechodným bydliskom, no to nič nemení na tom, že Ladmovce považujem za svoj jediný a ozajstný domov.
Irina Zavadskaya
Posledné roky sa môj čas delí na chvíle strávené doma a na čas strávený na vlakovej stanici. Vozne a čakárne sa stávajú druhým domom. Tam som už ako doma.
Bibiána Bartošová - Autoportrét
Nie je slnečný deň, ale ani neprší Nie je teplo, ale ani zima Ako každý deň, tak aj dnes
Sa vraciam opäť sem
Je tam moja kamarátka
Čakáš už dlho? Spýtala som sa
Áno, povedala. Je to to isté ako čakanie na Godota Myslíš si, že už príde?
Jasné, veď je to autobusová zastávka
A tak sme čakali a čakali
Slnko pomaly zapadalo
Modrá obloha menila farbu
My sme sa rozprávali Smiali sa, inokedy plakali
Moje telo skákalo radosťou
Ale stále som cítila akési ťahanie
Prišli ďalší ľudia Deti, dôchodcovia a študenti
Všetky tie tváre sú mi známe
Vždy sa stretneme v rovnakom čase
Na rovnakom mieste
Všetci sú šťastní, že sa tam opäť stretnú
V tej chvíli cítite akési teplo
Cítite, že oni sú ako taká vaša autobusová rodina
V tom autobus prišiel
Nasadila som si slúchadlá
A cítila som sa ako doma
Sofia Vöröšová
Pri téme „Som doma“ mi hneď napadol môj kamarát Maťo, pretože často býva vo svojom domove na kolesách. Strach a samota boli slová, ktoré mi odpovedal, keď som sa ho opýtala, čo si pod touto témou predstavuje v spojení so svojimi cestami v prívese.
Kristína Fialová
Tmavá noc je zvláštnym spôsobom, ako vyjadriť význam slova domov. Pre mňa sa hrejivý pocit neviaže na priestor, ale na ľudí a atmosféru. Domov je tam, kde nie sme sami.
Kristína Turoňová - Autoportrét
Domov má pre každého človeka iný význam. Niektorým ich domov vytvorili už ich rodičia, iní si ho našli v priebehu svojho života a niektorí sa ho snažia vytvoriť sami. A presne toto som sa snažila ukázať na tejto fotografii. Pocit domova, ktorý sa buduje nielen ručne, ale aj prostredníctvom pocitov a spomienok, prežitých pri jeho vzniku. Všetci predsa vieme, že domov nie je len budova, ale hlavne ľudia a chvíle, ktoré nám pri ich prežití dajú pocit: Som doma.
Dominik Bartal
Milujem trpkosť kávy, trpkosť slov v knihách a nežné pohladenia. Užívam si tie okamihy, keď sa naplno venujem len slovám v knihe a vychutnávam si chuť kávy. Kávy, ktorá pomaly napĺňa všetky moje chuťové poháriky tekutým zlatom, kofeínom.
Aneta Kmecová - Autoportrét
Týmto autoportrétom som chcela zobraziť spätosť a splynutie človeka s prírodou. V tej ako osoba často nachádzam útočisko, pokoj a domov.
***
Vyšlo v čísle: 5 | Jar 2019 >
Všetky čísla: O Magazíne >
