Ateliér Papaver

Naša práca prináša do života „pekno“ a radosť.

Text: Mária Šmilňáková, Foto: Jana Kuššová

Ateliér Papaver založili pred jedenástimi rokmi spolužiačky, kamarátky a neskôr švagriné Lenka Hlubinová Vargová a Monika Vargová. Moniku neskôr vystriedala Katka Hrušovská, ktorá v tomto jedinečnom kvetinárstve začala pracovať popri škole. Dnes je jeho súčasťou už 6 rokov. Okrem zakúpenia kytíc či iných produktov v kamennej predajni či na webe môžete navštíviť ich kvetinové školy, kde sa naučíte aranžovať.

Ku kvetom pristupujete naozaj jedinečne. V čom sa líšite od ostatných kvetinárstiev

Katka: Môžem to zhodnotiť viac nestranne, keďže som nebola pri vzniku Ateliéru Papaver. Od začiatku ma však veľmi zaujal a myslím, že prvenstvo na Slovensku mu nemožno odoprieť. Dovtedy boli kvetinárstva skôr klasické s pestrofarebnými kyticami a umelinami. To mi vždy prekážalo. Jedinečnosť Papaveru spočíva v inom pohľade na tvorbu. Nepoužívame žiadne umelé ozdoby, kvetom sa nesnažíme pomáhať trblietkami, drôtikmi, motýlikmi a podobne. Trend je posledných pár rokov už našťastie prírodnejší. Hlavne v Bratislave existuje viacero podobných kvetinárstiev. Stále však ponúkame niečo divoké a zároveň elegantné a prírodné, čo je podľa mňa nezameniteľné.

Lenka: Hlavne sme úplne od začiatku videli kvety také, aké sú. Nesnažili sme sa ich prerobiť, neodtrhávali sme menšie či pokrčené alebo inak zafarbené lístky. Rešpektujeme, že ako rastliny narástli, také sú pekné. Je to hlavná myšlienka, ktorú chceme povedať. Vidíme dokonalosť v nedokonalosti. Veľmi dôležité sú aj farebné kombinácie. Tiež nemáme rady kontrast a uprednostňujeme, keď má človek pocit, že mu kytica dáva príjemnú energiu. Niektoré, ktoré som videla, na mňa totiž pôsobili takmer ako zbrane.

V Trnave ste svoj Ateliér Papaver otvorili v roku 2010, v Bratislave o 4 roky neskôr. Dnes si od vás môžeme kúpiť kvety iba v Bratislave alebo online. Prečo sa pobočka v Trnave zrušila?

Lenka: Dospeli sme k tomu, že musíme niečo zmeniť, pretože systém, akým sme fungovali, nebol s plánmi do budúcna trvalo udržateľný. Po šiestich rokoch práce s rezanými kvetmi som sa chcela naplno venovať záhradnej architektúre a Katka by dve prevádzky nestíhala, pretože sme chceli zabezpečiť takú kvalitu, na akú sú naši zákazníci zvyknutí. Zároveň je veľmi ťažké hľadať ďalšieho človeka, ktorý by sa vedel o prevádzku starať, dokážete mu dôverovať, chcete s ním podnikať, máte ho z čoho zaplatiť a má podobné cítenie, motiváciu a zmýšľanie ako vy. V tomto smere som veľmi vďačná za Katku. Tretím dôvodom bolo, že sa chceme kvetom venovať celý život, a preto sme potrebovali nastaviť chod firmy tak, aby bol menej vyčerpávajúci. Bolo nevyhnutné napríklad zrušiť vstávanie o štvrtej ráno kvôli nákupu tovaru a podobne. Tým, že bratislavská prevádzka mala lepšiu dispozíciu, poskytovala samostatný priestor pre kvetinové školy aj skladové priestory a že sme v tom čase obe bývali v Bratislave, bolo toto ťažké rozhodnutie vyriešené.

Ateliér Papaver funguje už 11 rokov. Ako sa za ten čas zmenil?

Lenka: Čo sa veľmi zmenilo, sú naše životy. Keď sme Papaver zakladali, prišla som ešte s vakom na chrbte. Pred jedenástimi rokmi som bývala v detskej izbe u maminy, odvtedy som sa dvakrát presťahovala, vydala a vyženila dve deti. Som ale rada, že Papaver je stále našou súčasťou. Medzi ním a našimi životmi funguje akási synergia. Firma je našou dôležitou súčasťou.

Katka: Je to tak. Papaver sa pekne vyvíja s tým, ako sa vyvíjajú naše životy. Všetko sa plynulo dopĺňa. Veľmi tomu pomohlo rozhodnutie s Trnavou. Pracuje sa nám príjemnejšie a mám pocit, že energiu dávame do vecí, ktoré majú zmysel a firmu rozvíjajú. Myslím, že stále sa to posúva správnym smerom.

A čo ľudia? Máte pocit, že pristupujú ku kvetom inak, než pred desiatimi rokmi

Lenka: Chvalabohu, áno. Máme zákazníkov, ktorí sú stotožnení s našou tvorbou a prírodou vo forme, aká je a v akej ju ponúkame. Už nemusíme vysvetľovať, že niektoré kvety vyzerajú, akoby boli jemne zvädnuté, preto, lebo ide o typ kvetu, ktorý má stonku ohnutú stále. Alebo že anglické ruže nie sú tesne pred smrťou, ale stále sú rozvinuté, široké a plné. Povedomie u ľudí už je. Pred jedenástimi rokmi sme museli vysvetľovať veci takmer každému.

Katka: Zákazníci už hľadajú prírodné a prirodzene pekné veci, nie čačky. Je to tak aj v dizajne, architektúre a iných oblastiach. Zároveň si myslím, že máme svoju príjemnú bublinku zákazníkov. Teda za tie roky už skôr bublinu. Ak niekto z nich obdaruje svojho známeho, ktorý zmýšľa podobne a navštívi nás, postupne sa rozširuje. Veľmi zriedka sa stane, že k nám príde niekto hľadať napríklad červené ruže. Myslím, že aj vďaka dizajnu ateliéru je už na prvý pohľad vidno, že máme odlišnú tvorbu aj sortiment.

Vzrástol počas pandémie záujem o kvety aj napriek tomu, že niektoré kvetinárstva ostali zatvorené?

Katka: Keďže robíme donášku a máme aj web, fungovali sme naďalej. Takisto bolo povolené objednanie kvetov na osobný odber. Nemala som pocit, že máme zrazu extrémne veľa práce, bolo to podobné. Stále chcel niekto potešiť blízkeho. Bolo viac zákazníkov, ktorí poslali kvety známym alebo rodičom, s ktorými sa nemohli stretnúť, len tak – pre potešenie. Cítili sme to hlavne z odkazov, ktoré ku kyticiam pripájali.

Lenka: Nemyslím si, že by dopyt počas pandémie vzrástol, ale je stály. Všetko si však vyžadovalo obrovskú dávku improvizácie. Vylepšili sme e-shop a pridali doň nové produkty. Za tým, že záujem nepoklesol, stojí aj naša práca.

Vedenie kvetinárstva určite nie je jednoduché. Čo vám táto skúsenosť dáva? Čo je vašou motiváciou? Spomínali ste, že v začiatkoch ste museli vstávať o štvrtej ráno.

Lenka: Tie „začiatky“, keď sme ja alebo Monika a potom aj Katka tak skoro vstávali, trvali šesť rokov. Predstavte si, že o deviatej ráno, keď sme otvorili prevádzky, sme už mali za sebou päť hodín práce a museli sme vydržať ďalších osem až deväť hodín. Zmena režimu preto bola nutná. Čo ma ale motivuje, je krása a energia, ktorá srší z kvetov a z prírody vo všeobecnosti. Tiež ma baví, že sa kvety počas roka obmieňajú. Aj to, že si táto práca vyžaduje pomerne veľké množstvo improvizácie, pretože rastlinám sa nedá nič prikázať a často veci nejdú úplne podľa plánu. Teší ma, že máme priestor a možnosť sa realizovať. Keďže sme si samy sebe paniami, môžeme vidieť reakciu, keď napríklad vymyslíme niečo nové. Hneď totiž vieme, či daná vec funguje alebo či je o ňu záujem. To sa napríklad s nejakou korporáciou porovnať nedá.

Katka: Myslím, že určite schopnosť sebarealizácie a tiež kopec pozitívnej energie. Samozrejme, je to práca. Niektoré dni sú náročné, občas je toho veľa a mávame aj stres. Stále však prevažuje to pozitívne. Mám pocit, že naša práca prináša do života „pekno“ a radosť, čo ma neskutočne teší. Nie každý to o svojej robote môže povedať. Som veľmi rada, že ja áno. Je to skvelý pocit.

Lenka, okrem kvetov sa venujete aj záhradnej architektúre. Čo táto práca obnáša

Lenka: Som si plne vedomá toho, aké silné terapeutické účinky má zeleň na človeka. Preto je mojím cieľom vytvoriť pre klientov prostredie, v ktorom si môžu vydýchnuť a zrelaxovať sa bez ohľadu na to, čo cez deň zažili. Či už sú to balkóny, terasy, alebo záhrady, to je jedno. Ide mi o to, aby mali ľudia priestor, v ktorom môžu načerpať nové sily, prípadne kde sa môžu realizovať. Či už ide o športové aktivity, stretávanie sa s rodinou, alebo pestovanie kvetov a zeleniny.

Čo by mala mať každá záhrada?

Lenka: Mala by poskytovať priestor pre rôzne aktivity. Tým nemám na mysli veľký trávnik, kde sa dá robiť všetko alebo aj nič. Mala by obsahovať spoločenskú zónu v podobe terasy s grilom či ohniskovej plochy. Súčasťou by mali byť miesta na posedenie v rôznych častiach záhrady. Napríklad taká lavička pod stromom určite nesmie chýbať. V záhrade by malo byť aj veľa tienistých plôch, pretože dnes sú teploty také vysoké, že bez tieňa v nej už ani netrávime čas. Veľmi dôležité je súkromie a taktiež kopec zelene, rovnako aj v zime. Každá záhrada by mala mať aj úžitkové rastliny, a to i v prípade, že klient nemá žiadne skúsenosti s pestovaním. Napríklad ovocné kry, niektoré bylinky alebo stromy si nevyžadujú zvláštnu opateru. Bola by škoda, ak by záhrada bola iba pekná. Má totiž veľký potenciál.

Čo si myslíte o záhradách na kľúč, v ktorých sú len tuje, trávnik a všetky vyzerajú rovnako?

Lenka: Asi to, že tvorca nepochopil, o čo vlastne ide a že práci nevenoval dostatok času. Zrejme sa s klientom dostatočne neporozprával. Nepýtal sa ho, čo sa mu páči a čo nie, čo rád robí a ako trávi čas. Pre krajinného architekta je to premrhaná príležitosť a pre klienta nezhodnotená investícia.

Dbáte pri realizácii záhrad aj na ekologické problémy? Venujete napríklad špecifickú pozornosť včelám alebo kompostu?

Lenka: Kompostu áno, pretože dnes už viete kompostovať aj v byte, v záhrade to preto považujem za samozrejmosť. Pokiaľ ide o včely, je to diskutabilné. Mnohí klienti majú malé deti a nechcú, aby sme dávali napríklad kvitnúce kry úplne k terase práve kvôli včelám. Ak je záhrada veľká, rada navrhujem aj lúčny trávnik, ktorý je pre ne veľkým prínosom. Dôležité sú aj vodozádržné opatrenia a hospodárenie s dažďovou vodou. Takisto mám rada skutočné drevo, kameň a nie napodobeniny, geotextílie a podobne.

Dbáte aj pri svojej práci v kvetinárstve na ekológiu? Napríklad dovoz kvetov zo zahraničia nie je ekologický. Odkiaľ máte kvety?

Katka: Snažíme sa čo najviac, je ale nemožné mať celoročne iba lokálne kvety. Keďže máme dopyt celý rok, musíme ho riešiť, samozrejme, aj dovozom. Radšej ale vždy vysvetlíme, ako to v skutočnosti je, než by sme sa mali tváriť lokálne len preto, že je to teraz v móde. Spolupracujeme s farmou neďaleko Bratislavy. Teraz majú k dispozícii obmedzený sortiment, no v lete sa to zase zlepší. Takisto máme kvety z maďarskej farmy. Počas letnej sezóny máme lokálne pestovaných niekedy až okolo 20 druhov rastlín a dovozom dopĺňame len nevyhnutné. Keď objednávam kvietky na burze, vidím, odkiaľ sú. Snažím sa maximálne vyvarovať tomu, aby boli z krajín mimo Európy a väčšinu máme pôvodom z Holandska alebo Talianska. Veľa klasických rastlín, ako červené ruže alebo gerbery, pochádzajú práve z krajín, ako sú Etiópia, Keňa a tak ďalej. To ľudia vôbec nevedia. Možno keby vedeli, tak by ich prestali kupovať. Je predsa šialené používať niečo, čo vyrástlo na druhej strane planéty. Nepoužívame ani žiadne umeliny a ponúkame prírodné produkty a doplnky.

„Každá záhrada by mala mať aj úžitkové rastliny, a to i v prípade, že klient nemá žiadne skúsenosti s pestovaním.“

Aké benefity podľa vás môžu dať človeku kvety?

Lenka: Cítim, že v sebe nesú veľké množstvo energie, preto dokážu potešiť. Myslím si, že neexistuje človek, ktorý by sa pri pohľade na ne nerozveselil. Tiež mám pocit, že v nás kultivujú trpezlivosť, nehu a pochopenie.

Katka: Súhlasím s Lenkou. Takisto dokážu zútulniť a skrášliť priestor, čo podľa mňa pomáha aj psychickej pohode. Keď má človek zelené rastliny či zopár kvetov vo váze, hneď je to iný pocit. A nie je to len vizuálna záležitosť. Robievame napríklad kurzy Kvetinovej školy, kde si chodia ľudia vyslovene oddýchnuť. Práca s kvetmi ich dobije a je to aj forma psychohygieny. Po stresujúcom dni alebo dni v kancelárii je kreatívna činnosť osviežujúca.

Na kvetinových školách učíte ľudí aranžovať?

Katka: Učíme ich základné techniky či už viazania kytíc, alebo vencov. Máme tiež témy, ktoré sú zamerané na výsadby a aranžmány. Ukážeme im základnú techniku, ktorú potom aplikujú na svoj výtvor. Zákazníci by si mali odniesť minimálne to, že si chcú vyskúšať celý proces ešte raz doma a sami. Veľa z nich sa vracia dokúpiť si materiál, aby si vyrobili napríklad venčeky.

Stačí, ak prídem iba raz a budem hneď vedieť aranžovať? Lebo, úprimne, mne to vôbec nejde.

Katka: Myslím si, že vence sa dajú naučiť tak, aby ich človek robil doma aj sám. S rezanými kvetmi je to už ťažšie. Vyžadujú si viac času a praxe, aby ste to dostali do ruky. Je to o grife.

Vám to šlo hneď? Aký ste mali vzťah ku kvetom napríklad v detstve? Kedy ste sa rozhodli ísť týmto smerom?

Lenka: Vždy som vedela, že sa chcem venovať profesii spojenej s prírodou. Bavilo ma hrabať sa v zemi, presádzať a robiť si kytičky. Veľa času som trávila vonku na vidieku. Už v útlom detstve som chcela ísť týmto smerom a venovať sa záhradám. Potom som si len našla školu a vyštudovala krajinnú a záhradnú architektúru.

Katka: Ku kvetom som prišla počas štúdia manažmentu medzinárodného obchodu, keď som začala v Ateliéri Papaver brigádovať. Vždy som mala dojem, že to nebudem vedieť robiť. Pamätám si, že keď som volala s Lenkou a dohodla si prvé stretnutie, do telefónu som jej hovorila, že som s kvetmi nikdy nerobila a že to neviem. Povedala, že to nevadí, len nech prídem. A dopadlo to, na moje prekvapenie, naozaj dobre. Prirodzene som si k tomu našla cestu. Vždy som chcela robiť niečo kreatívne, nič monotónne v kancelárii. Som rada, že sa mi to podarilo skĺbiť s podnikaním a kreativitou.

Aký je váš obľúbený druh kvetín?

Lenka: Lupínie alebo Lupinus. Je to trvalka, ktorá rastie napríklad na horských lúkach, no vieme ju mať aj v záhrade.

Katka: Tým, že som s kvetmi v dennodennom kontakte, neviem odpovedať jednoznačne. Mám veľa obľúbených a každá sezóna má niečo do seba. Teraz na jar je nádherný Ranunculus butterfly, po slovensky iskerník. Do týchto kvetov som sa úplne zaľúbila už asi desiatykrát v mojom živote.

Prezradíte nám svoje plány do budúcnosti?

Lenka: Online priestor jednoznačne musíme uchopiť lepšie. Chceme, aby bol nákup z nášho e-shopu a online objednávanie kvetov ešte príjemnejšie a jednoduchšie. E-shop máme v pláne neustále dopĺňať našimi výrobkami, ale aj produktmi, ktoré úzko súvisia s kvetmi a so starostlivosťou o nich. Tiež chceme venovať záhradnej architektúre viac priestoru na sociálnych sieťach a v našom online magazíne. Preto vznikol na instagrame náš nový profil @garden.as.therapy, kde komunikujeme naše záhradné projekty, rady, tipy a inšpirácie.

Katka: Súhlasím s Lenkou. Tiež si myslím, že by sme mali vymyslieť, ako pokryť dopyt po záhradách a ako sa venovať tejto oblasti tak, aby sa niekam posunula a rozvinula.