BOHDAN ULAŠIN
Keď chcete jazyk „hacknúť“, mali by ste rozumieť nielen gramatike, ale aj kultúre.
TEXT: EVA KOPECKÁ, Foto:ArchÍV BOHDAN ULAŠIN, Peter Lančarič
Sám seba označuje za hispanistu, cestovateľa a sprievodcu. Na druhú stranu Atlantiku chodí rád a často. O svojich potulkách zaujímavo píše, rozpráva na cestovateľských prednáškach a opisuje ich aj svojim študentom na univerzite. Nič z toho by však nebolo reálne, keby si ešte ako stredoškolák neobľúbil španielčinu. Vášeň pre tento jazyk a kultúru je totiž na celý život. Zhodli sme sa na tom pri nasledujúcom rozhovore.
Ako si sa dostal k štúdiu cudzích jazykov?
Keď som išiel na Gymnázium Jána Hollého, dostal som sa do triedy, kde sa študovala angličtina a nemčina, ktorá sa mi až tak nepáčila. V druhom ročníku k nám prišiel vyučovať anglický jazyk hispánsky lektor zo Salvadoru. Odstup od profesorov bol vtedy veľký. Toto bol mladý chalan, hovorili sme si krstnými menami, chodil s nami na pivo a vtedy som si uvedomil, že sa chcem naučiť jeho jazyk, lebo chcem s ním komunikovať. Presne si pamätám na ten moment, keď sme sedeli pri pive a niečo som mu chcel povedať, no nevedel som ako. Keď som prišiel domov, začal som si to hľadať. Objavil som motiváciu, že takto sa chcem učiť, aby som mohol reálne komunikovať. Dobre som sa pri ňom naučil po anglicky. Pritom som z neho ťahal aj nejaké španielske slovíčka a veľmi sa mi to zapáčilo. Rozhodol som sa, že sa začnem učiť španielčinu ako samouk.
Čiže sa ti zapáčili tieto dva jazyky natoľko, že si sa ich rozhodol študovať aj na vysokej škole?
Rodičia ma síce tlačili do „chlebovejších“ odborov, ako je ekonómia, no ja som sa vzbúril a vybral som si jazyky. Štúdium ma veľmi bavilo a jazykom som sa chcel venovať aj vo svojom voľnom čase. Asi si to všimli aj moji vyučujúci, pretože mi po štátniciach ponúkli možnosť zostať na škole a urobiť si doktorát. Odvtedy sa to so mnou ťahá a španielčine sa venujem naďalej a zarábam si ňou.
Angličtina teda išla do úzadia?
Áno, ale používam ju stále. Kedysi som mal plány naučiť sa kopec ďalších jazykov. Očarila ma chorvátčina a srbčina, tiež som začal ako samouk ešte na strednej. Na základnej škole som mal ruštinu, pasívne sa ju snažím dodnes udržiavať. Na strednej som mal už spomínanú nemčinu. V súčasnosti sa snažím dostať na prijateľnú úroveň francúzštinu, portugalčinu a taliančinu. Ako vedúci katedry románskych jazykov sa často stretávam s veľvyslancami či inými vzácnymi hosťami a zároveň sú to aj jazyky, ktoré chcem reálne vedieť. Ovládanie španielčiny je pri týchto jazykoch výhoda a štartovacia čiara je teda úplne niekde inde. Možno do budúcna pridám aj nejaké ďalšie, no teraz si chcem udržiavať a prehlbovať tie, ktoré som spomenul.
Venuješ sa aj prekladom a tlmočeniu?
Občas tlmočím. Preklad robím väčšinou odborný a čo sa týka umeleckého, tak tam mám za sebou napríklad preklad Dobšinského rozprávok. V tom by sa mi páčilo pokračovať, ale zatiaľ na to nie je čas. Moja vedecká a pedagogická činnosť sa špecializuje na kontrastívnu lingvistiku a lingvistické predmety, čiže sa zameriavam na porovnávanie jazykového systému španielčiny a slovenčiny, aké sú tam úskalia, podobnosti. Samotná aplikácia je potom pri preklade a tlmočení.
Hovorí sa, že koľkými jazykmi hovoríš, toľkokrát si človekom. Vnímam to tak na sebe. Keď hovorím po španielsky, tak inak gestikulujem, možno aj inak pôsobím na ľudí. Stáva sa to aj tebe?
Určite, aj mi to viacero ľudí povedalo. Toto sú presne témy, ktoré analyzujeme so študentmi na fakulte, keďže u nás majú zameranie na preklad a tlmočenie a tieto paralingvistické veci musia zvládnuť aj oni. Jazykové roviny totiž zahŕňajú aj neverbálnu komunikáciu. Napríklad, keď sa rozprávajú dvaja Španieli, stoja bližšie pri sebe ako Slováci. Nám sa zdá, že Španieli kričia, a im zase, že sme tichí a ustráchanejší. Pri komunikácii v cudzom jazyku sa prispôsobujem aj týmto neverbálnym normám, takže pochopiteľne pôsobím inak, ako pri komunikácii v slovenčine.
„V každej krajine je nejaký región, do ktorého sa skoro všetci navážajú.“
Už 25 rokov sa venuješ predovšetkým jazykom. Je ešte niečo, čo ťa vie v tejto téme prekvapiť?
Keď som prišiel na univerzitu, uvedomil som si, koľko som mal mylných predstáv o tom, ktorý jazyk je pekný, škaredý, ľahký, zložitý, ľubozvučný, primitívny alebo vyspelý. Po istom čase štúdia som si uvedomil, koľko toho ešte neviem a koľko jazykových mýtov a predsudkov som stále mal. To sa týka tvrdení typu: Slovenčina je najkrajší jazyk, alebo: Maďarčina je škaredá. Vo viacerých krajinách, kde som bol, platí, že tí, čo sú z hlavného mesta, znejú ostatným arogantne, lebo s tým sa spája určitá prestíž. V každej krajine je nejaký región, do ktorého sa skoro všetci navážajú. U nás sú to Záhoráci, v Španielsku je to mestečko v Andalúzii zvané Lepe – a nájdete tam presne tie isté vtipy, ako u nás v súvislosti so Záhorákmi. Je veľmi zaujímavé pozorovať jazyk vo svojej komplexnosti. Nie je to len slovná zásoba, gramatika a správny prízvuk. Treba poznať všetky normy, písané a nepísané pravidlá, ktoré s hovorením súvisia.
Mne sa na španielčine okrem jazyka páči aj celé geografické a sociokultúrne hľadisko, ktoré s ním súvisí.
Presne tak. Dôležitú úlohu zohráva i praktická rovina jazyka. Keď si napríklad v Guatemale idete kúpiť benzín do prenajatého auta, pomyslíte si, aký je tam benzín drahý, až kým si neuvedomíte, že cena sa uvádza v galónoch a nie v litroch. A teda potrebujete ovládať nielen jazyk, ale aj reálie. Do Latinskej Ameriky cestujem pomerne často. Najprv som všetko vnímal slovenskými očami, bez toho, aby som si to uvedomil. Keď som videl dedinčanov, ako znášajú drevo, tak som si pomyslel, že si robia zásoby na zimu. Ale potom som si uvedomil, že je tam celý rok teplo, tak nepotrebujú kúriť, ale varia na dreve, lebo tam nie je všade pokrytie elektrinou. Nielen že rád cestujem a spoznávam svet, ale krajiny, ktoré už poznám, pomáham spoznávať aj ostatným ako sprievodca. Niektoré otázky, ktoré mi turisti dávajú, by mi ani vo sne nenapadli. Potom je to také detektívne pátranie a to je niečo, čo ma baví a teším sa, že okrem práce to má zmysel pre mňa, ale aj pre druhých a vzájomne nás to obohacuje.
Ako je to potom s kultúrnym rozmerom?
Ten zahrňuje rôzne stereotypy a všetko, čo je v jazyku ukryté. Pri prekladoch sú to presne tie veci, ktoré v origináli autor nemusí čitateľovi vysvetľovať, ale prekladateľ by mal. Ak je to dôležité, mal by uviesť poznámku pod čiarou, pretože slovenský čitateľ to potrebuje, keďže nepozná nejaký kultúrny rozmer alebo kontext daného slova či výrazu. U nás je morča vnímané výhradne ako domáce zvieratko, v Peru, kde bolo domestikované, už tisícročia tvorí súčasť jedálnička. Prípadne v našich rozprávkach plní zo zvierat úlohu figliara líška, v Mexiku a v ďalších krajinách Strednej Ameriky je to kojot. A takýchto rozdielov v symbolike a v metaforických významoch je veľmi veľa. Na to, aby som jazyk úplne rozkódoval, by som mu musel rozumieť minimálne ako rodení hovoriaci, ktorí sú odmalička vystavení jazyku a kultúre.
Je pravda, že štúdiom cudzích jazykov sa lepšie chápe rodný jazyk?
Určite, pretože rodný jazyk až tak nereflektujeme, nerozmýšľame nad tým, prečo sú niektoré pravidlá také, aké sú. Veľmi dobrý nástroj na pochopenie toho celého je, keď svoj rodný jazyk učíte cudzincov. Mám s tým skúsenosť a je to poriadny oriešok. Keď totiž cudzinec pozerá na váš jazyk a očakáva v ňom logiku svojho jazyka, no nenájde ju tam, tak je stratený. A vy mu to musíte vedieť vysvetliť. Lenže je rozdiel vedieť nejaký jav v rodnom jazyku intuitívne a správne používať, úplne iné však je byť si vedomý fungovania daného javu a vysvetliť, ako ho aplikovať v praxi. To je asi najväčšia výzva.
Je možné sa naučiť jazyk určitej krajiny bez toho, aby som tam vycestovala?
Určite sa to dá a dnes je to veľmi jednoduché, pretože na internete si nájdeš učiteľa, cez videohovor máte spolu hodiny jeden na jedného, dajú sa stiahnuť filmy v originálnej verzii, môžeš počúvať rozhlas, podcasty a podobne. Inak vždy, keď som v zahraničí a mám prenajaté auto, tak si pustím domáce rádio. Všímam si, aké idú reklamy, čo pokrývajú správy, aké piesne hrajú a toto všetko vytvára veľmi dobrú sondu do toho, čím krajina momentálne žije. Veľkou výhodou je, že sa tieto stanice dajú naladiť aj na webe. Hoci využitím internetu sa dá dosiahnuť všeličo, zážitok reálnych komunikačných situácií v danej krajine sa nedá nahradiť.
Doma sa s deťmi rozprávaš len po španielsky. Prečo si sa takto rozhodol?
Rozhodnutie padlo tesne po narodení prvého syna, keď som si povedal, že by som chcel, aby moje dieťa vedelo hovoriť po španielsky. Najjednoduchší spôsob, ako to dosiahnuť, je, keď na dieťa tým jazykom hovoríš od narodenia, pretože to nie je ako klasické učenie, ale dieťa to nasaje prirodzene počúvaním a pozorovaním. Keďže sa španielčine venujem celý život profesionálne a pomáham druhým, ako sa tento jazyk naučiť, tak som chcel, aby ho moje deti dostali darček alebo bonus odo mňa. Mal som ale obavy, či to zvládnem, pretože nie je hračka vedieť reagovať na akúkoľvek tému. Keďže si v španielčine relatívne verím, tak som si povedal, že to skúsim. Keď som sa najprv prihováral staršiemu synovi po španielsky, tak mi španielčina znela veľmi čudne. Nebol som na ňu v rodinnom prostredí zvyknutý, ale napokon som prvotný psychický blok prekonal a rozhodol som sa, že idem do toho. Chcel som sa naučiť slovnú zásobu, ktorú som vôbec nemal zažitú, lebo som ju dovtedy nepotreboval. Zrazu som potreboval zistiť, ako sa preložia rôzne hračky, preliezky, ako sa povie autíčko so zotrvačníkom, bez zotrvačníka, plienky a podobne. Toto som si musel najprv naštudovať, doplniť a k tomu i rôzne riekanky, pesničky či rozprávky. V podstate som sa naučil poriadne po španielsky až pri synovi.
Ako to funguje u vás doma? Manželka sa do toho nezapája a hovorí po slovensky?
Ona síce rozumie, ale hovorí na nich rodnou rečou. Slovenčinu majú obaja synovia silnejšiu, pretože je všade naokolo a všetci na nich hovoria po slovensky. Španielčina sa však stala takým naším tajným jazykom. Keď sme vonku a ostatní nerozumejú, tak sa mi starší syn ľahko zverí, alebo keď mu čistím žalúdok na verejnosti, tak sa toľko nehanbí. Po určitom čase, keď už sme hovorili po španielsky, som si uvedomil, že by mi zrazu prišlo čudné hovoriť na neho po slovensky. Španielčina je naším komunikačným nástrojom. Je to zároveň aj náš intímny jazyk, v ktorom sme si veľakrát povedali napríklad „ľúbim ťa“ a teraz by mi to bolo naozaj čudné povedať mu to po slovensky. Samozrejme by som to vedel, aj by sme sa rýchlo vedeli dostať na tú vlnu, ale jednoducho je to už náš spoločný jazyk. Čiže stačilo si vytvoriť zvyk a blok odpadol. Jedinou nevýhodou je, ak ostatní naokolo neovládajú jazyk a nevedia, čo sa deje. Bolo pár situácií s babkou a s dedkom, keď jednoducho nerozumeli a musel som im to pretlmočiť, ale to sú všetko zatiaľ také relatívne malé mínusy, ktoré bohate nahrádzajú ostatné plusy, ktoré tam sú.
Funguje to aj na mladšieho syna?
Áno, ten troška viac vzdoruje, lebo s bratom sa rozpráva po slovensky, ale keď sme všetci traja, tak prechádzame do španielčiny. Zároveň som pritom objavil ďalší nečakaný benefit, že s nimi trávim oveľa viac času. Čítam im rozprávky, venujem sa im, rozprávame sa, hrám sa s nimi, aby určitú komunikačnú situáciu zažili nielen v slovenčine, ale aj v cudzom jazyku. Mohol som sa spoľahnúť na to, že to už manželka vybavila, no mne to nestačilo. Chcel som s nimi tráviť viac času a hoci som mohol ísť spať alebo robiť niečo iné, napokon som si to užíval, lebo ma to cez jazyk ťahalo a veľakrát nakoplo. Vystavujem ich tomuto jazyku čo najviac, aby ho mali v budúcnosti plne funkčný.
Bohdan Ulašin pochádza z Trnavy. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FIF UK) v Bratislave vyštudoval kombináciu odborov anglický jazyk a literatúra – španielsky jazyk a literatúra. Dnes pôsobí na Katedre romanistiky FIF UK ako docent. Jeho hlavnými výskumnými oblasťami sú kontrastívna gramatika a sémantika, etymológia španielskej slovnej zásoby a španielsky slang. Viedol a vedie viaceré vedecké projekty. Bol hlavným iniciátorom a zostavovateľom prvého prekladu výberu Dobšinského rozprávok do španielskeho jazyka. V súčasnosti je vedúcim sekcie hispanistiky a pôsobí i ako sprievodca po Španielsku a Latinskej Amerike.
***
Vyšlo v čísle: 12 | Jeseň 2021 >
Všetky čísla: O Magazíne >