JARO PÁVEK
Joga je komplexná starostlivosť o telo, myseľ a ducha.
TEXT: EVA KOPECKÁ, Foto: archív Jaro Pávek
Už ako malý rád varil s babkou a namiesto angličákov sa hrával s legom na posmrtný život. Túžba po učení (sa) ho priviedla k joge. Jaro Pávek ju praktizuje celý svoj dospelý život a venuje sa aj jej aktívnemu štúdiu, čo symbolizujú jeho početné tetovania. V areáli bývalej Matadorky v Bratislave má vlastné štúdio. Učí ashtanga jogu, ktorú posúva za hranice fyzickej praxe.
Z akého rodinného prostredia pochádzaš?
Vyrastal som v Petržalke. Priznávam, že v detstve som bol riadny divoch. Od malička ma však priťahovalo tajomno a mystično, čo sa prejavovalo v mojich detských hrách. Študoval som na Hotelovej akadémii a potom externe na Ekonomickej univerzite odbor manažment, marketing a cestovný ruch. Spolu so sestrou som mal prevziať rodinnú firmu, kde som popri škole brigádoval, no už vtedy som vedel, že to nechcem robiť.
Ako si sa po prvý raz dostal k joge?
Staršia sestra ma zobrala na hodinu komerčnej power jogy, lebo ju precvičovala jej kamarátka. Nakoniec som pri nej zotrval dlhšie ako ona. V tom období som bol extrémne chudý a chodil som do fitka. Po pár rokoch mi napadlo, že joga by mohla byť aj niečo viac, ako to, čo robím ja, a tak som začal pátrať.
Ako tvoje pátranie vyzeralo v praxi?
Vďaka učiteľke angličtiny som dostal prvé intro do spirituálneho sveta. Štyri roky po sebe som cez prázdniny chodil na jazykové pobyty. Po strednej škole som vyhľadal jogový pobyt v angličtine, aby som spojil príjemné s užitočným. Dostal som sa k ashtanga joge a spustil sa nezastaviteľný kolobeh. Strávil som veľa rokov cestovaním po svete z jednej strany na druhú, aby som sa naučil cvičiť. Čím viac som vedel, tým viac ma fascinovalo, ako málo viem a ako veľa sa dá ešte naučiť. Stretával som sa s ľuďmi, ktorí mi rozšírili obzory, a moja zvedavosť rástla.
Ako by si teda definoval jogu? Ty sám sa venuješ systému s názvom ashtanga joga.
Keď si otvoríme rozvrh nejakého štúdia, tak tam vidíme: hatha joga, power joga, vinyasa, ashtanga, flow, anusara a pod. Reálne v nich rozdiel veľakrát ani nie je. Závisí to od toho, ako to podá konkrétny učiteľ. On potom precvičuje a ostatní po ňom opakujú. Ashtanga joga bola spísaná v skriptách, v akejsi jogovej biblii pred vyše 2000 rokmi ako veľmi komplexná práca. Nie je to len cvičenie, ale aj filozofia, dychové techniky, meditácia a práca so zmyslami. Vo všetkých týchto smeroch by sa joga dala vnímať ako každá cesta, ktorá vedie k bohu (toto by povedali v Indii). Ale to nie je Ježiš Kristus, to nie je Šiva, Alah, ale osobný boh, ktorého človek má. Na Západe hovoríme o spojení so sebou a svojou božskosťou. Joga dáva iba potenciál tomu, aby si človek vybudoval takéto spojenie v sebe.
Cestoval si po svete za jogovými majstrami už so zámerom učiť, posúvať to ďalej?
Zo začiatku to bolo len pre mňa, lebo som chcel čo najviac vedieť. Potom som sa nemohol dočkať, kedy to poviem ostatným. Čím viac som vedel, tým viac som aj učil a tým viac to ťahalo ku mne nových ľudí. Ale vždy to začínalo vo mne, bola to moja zvedavosť.
Kedy prišlo volanie po učení? Išlo to paralelne so štúdiom alebo si zrazu k tomu dospel?
Ja som k učeniu asi vždy inklinoval. Keď som bol malý chlapec, vždy som varil s babkou a ona mi hovorila, že budem kuchárom, ja som ale chcel byť učiteľom. Vnútorne som cítil, že to vzdelávanie, inšpirovanie druhých tam bude. Počas vysokej školy som začal jednou hodinou týždenne. Veľmi rýchlo som za pár rokov prešiel na rytmus 3 až 4 hodiny denne. Pôsobil som v rôznych fitkách a jogových štúdiách, tam som ale dlho nevydržal, lebo to bolo na mňa príliš ezoterické – mandaly na stenách, meditatívna hudba, vonné tyčinky a pod. Ja som veľmi na takéto veci, ale nepotrebujem to ukazovať. Jedného dňa som so všetkými praštil, odišiel som zo všetkých centier a začal som učiť v jednom byte v Petržalke. Zobral som si na seba réžiu bytu a učil som tam ľudí, ktorí ma poznali. Úplný underground. Noví ľudia sa ku mne dostávali len na odporúčanie. To bol taký môj zlatý vek jogy a potom v roku 2015 sme otvorili naozajstné štúdio, ktoré sa odvtedy veľmi zmenilo.
Boli u nás vtedy už aj iní lektori ashtanga jogy?
Určite, lebo som ich školil. V podstate som dodnes jediný v československom priestore, kto školí lektorov ashtangy. Keď im dávam certifikát, neznamená to, že budú aj dobrí učitelia. To, že dostávajú papier, znamená, že urobili prvý krok na veľmi dlhej ceste prijímania vzdelávania a dávania učenia. A my sa musíme stále učiť, byť žiakom a zároveň to posúvať ďalej. Existujú aj isté jogové štandardy. Moja škola je medzinárodne uznávaná. To je štandard, ale nie je to vrchol.
Ako to všetko zvládaš – viesť štúdio, učiť, pripravovať nových lektorov?
Otvorene o sebe hovorím, že som najhorší manažér pod slnkom, čiže jogové štúdio nevediem, ale mám na to človeka. Ja viem dobre viesť druhých ľudí, učím, inšpirujem a dobre varím. Máme bistro, tam pomôžem. Keď sa ma niekto opýta, čo robím, poviem, že mám kaviareň. Lebo keby som povedal, že robím jogu a vidia ma, ako pijem pivo, jem mäso, tak sa ma pýtajú: Ty to môžeš? Nie si vegán? Vieš si dať nohu za hlavu? Ani sa tak nesnažím obliekať, prezentovať. Nepovažujem sa za jogína, ale za študenta a praktikanta jogy.
„Áno, som veriaci, nie, nie som v žiadnej cirkvi. Dodnes to študujem, praktizujem.“
Joga je u nás na školách stále zakázaná. Mnoho ľudí sa na ňu pozerá cez prsty. Prečo je to tak?
V istej fáze som to už prestal sledovať, ale stále sa to deje. Buď sú letáky v schránkach, odkazy na sociálnych sieťach, komentáre v kostoloch alebo na ulici sa prihovárajú ľuďom s jogamatkou a prosia ich, aby si to ešte rozmysleli. Povedal by som, že je to niekde v kolektívnom vedomí a my máme kresťanskú históriu. V joge mám zodpovednosť za svoj život ja a nie pán farár. Verím v boha viac ako väčšina ľudí, ktorí chodia do kostola, no môj boh nie je limitovaný na žiadnu konkrétnu vieru. Chodím do božích chrámov a v každom sa cítim rovnako blízko k tej podstate alebo myšlienke, teda k tomu, čo vyznávam. Aj sám praktizujem aj iné duchovné cesty, ako je joga. Áno, som veriaci, nie, nie som v žiadnej cirkvi. Dodnes to študujem, praktizujem. Vychádza to aj z môjho záujmu o mystično.
Joga je však často vnímaná len ako fyzické cvičenie, na ktoré chodíme, aby sme si dali do tela.
U nás je to tak aj dobre. Ľudia, ktorí robia jogu a nepoužívajú činky, tak sa cítia dobre, lebo pracujú so svojím telom. Ale to je len jedna z častí, ktoré by to celé malo obsahovať. Chceme si dobre zacvičiť, lebo máme na to hodinu. Ashtangu sa treba učiť denne krok po kroku, čo sa ľuďom veľmi nechce. Radšej prídem do jogového štúdia na hodinu s dobre vyzerajúcim lektorom, príjemnou hudbou a uvoľním sa tam zo stresu z bežného dňa. To sa dá, ale je to len instantné uvoľnenie, ktoré trvá krátko. Pri dlhodobom vnútornom cvičení sa človek úplne nezrelaxuje, ale pravidelne robí nielen to fyzické, ale aj iné cvičenia. Pracuje so svojou koncentráciou, so svojou mysľou, so svojou hlavou, so svojou prítomnosťou a jemu sa mení algoritmus, ako jeho myseľ reaguje na život, na prostredie okolo nás. Potom prestávame mať potrebu toho instantného uvoľnenia. Žijeme v inom svete, máme iné hodnoty, inak rozvrhnutý čas.
Aký typ ľudí chodí k tebe cvičiť?
Každý učiteľ priťahuje istý typ ľudí. Tým, že nie som batikovaný vegán, askét, tak neťahám ľudí s tým obalom. Mám väčšie percento mužov na hodinách ako iné štúdiá, cítia sa bezpečne a v pohode na tomto mieste. Myslím si, že priťahujem ľudí, ktorí sa chcú dlhodobo, možno aj celý život venovať kultivovaniu svojho ja práve cez jogu, lebo ja jogu neprecvičujem. Ja ľudí učím, ako mať svoju vlastnú jogovú prax. To sú možno bojovníci. Vyčnievajú zo spoločnosti, lebo sú v niečom iní, silnejší alebo nepochopení. Takže priťahujem ľudí, ktorí chcú robiť a vnímať veci inak. Pritom sú to ľudia, ktorí nechcú ísť do komunity, kde im bude niekto dávať vonné tyčinky pod nos. Je to banda úplne normálnych ľudí, ktorí majú svoje rodiny, chodia do práce, ale niekde na pozadí majú prebiehajúcu duchovnú prax bez toho, aby to museli niekde ukazovať.
Ako vyzerajú tvoje hodiny?
Ja učím nielen cvičenie, ale aj to, čo sa deje počas toho cvičenia. Fyzické cvičenie je nástroj, aby sme zamestnali svoju hlavu. Na hodine som sám a mám k dispozícii jedného-dvoch asistentov. My neprecvičujeme, sme tam pre ľudí. Keď príde nový človek, tak som tam iba s ním a učím ho, čo presne má robiť. Tým, že ostatní vedia, čo majú robiť, si idú sami a cvičia. Nechodia na jogu kvôli mne, ale zhromažďujú sa na jednom mieste, kde si môžu robiť svoju prax. Bonusom tohto miesta je, že tam chodí učiteľ, ktorý im pomáha s pozíciami, a môžu tak svoju prax posunúť. Tých, čo sú noví, učíme, aby sa dostali na úroveň ostatných.
Hovoríš, že sú to tvoji kamaráti. Tráviš s nimi čas aj mimo hodín?
Nie, som veľmi nespoločenský. Dokážem sa s nimi v priestoroch štúdia rozprávať o čomkoľvek, ale radšej trávim čas so svojou mačkou. Mám veľmi úzky okruh priateľov, s ktorými si rád vyjdem na pivo. Vstávam však skoro ráno a už o 22.00 som v posteli.
Varenie je tvoja veľká vášeň.
Už s babkou som varieval, potom aj s mamčou. Vyštudoval som Hotelovú akadémiu práve preto, aby som mohol variť, nie preto, že by som chcel byť hoteliér. Varenie je pre mňa dodnes veľkou vášňou, pretože vnímam nielen jedlo, ktoré jem, ale fascinuje ma už nakupovanie ingrediencií, ich vôňa, dotyk, spracovávanie a samozrejme jedenie. Nemám žiadne špecifické stravovacie návyky, ktoré by ma obmedzovali v tom, čo môžem a čo nemôžem zjesť. Som veľmi tolerantný. Aj vďaka joge som sa naučil byť tolerantný aj voči ľuďom s iným vzhľadom. Dokážem sa najesť z misky ryže, ale zjem aj tradičnú slovenskú kuchyňu, milujem aj ázijskú či juhoamerickú stravu. Keď jedlo dobre chutí a vonia, mám ho rád. Počas prvej vlny pandémie som zverejnil zopár online video receptov. Raz by som chcel mať Youtube kanál o varení, ale ešte to vo mne nedozrelo.
Jaro Pávek (35) objavil jogu už ako dieťa. Počas svojich zahraničných pobytov sa začal venovať ashtanga joge, ktorej učiteľské techniky a filozofiu spolu s ajurvédou študoval v samotnom srdci tejto tradície v Indii, ako aj v iných zahraničných destináciách. Je držiteľom medzinárodných učiteľských certifikátov, ktoré spĺňajú požiadavky na inštruktora podľa štandardov medzinárodnej Yoga Alliance. Dnes je jogovou špičkou na Slovensku v oblasti ashtanga jogy.
***
Web: jaropavek.com
Instagram: @jaropavek
Vyšlo v čísle: 11 | Leto 2021 >
Všetky čísla: O Magazíne >