MOTIVO

Čarovný svet šperkov.

Text: Zuzana Fajta, foto: Daniel Banič

Jedným z najkrajších priestorov, ktoré na Nádvorí máme, je jednoznačne zlatníctvo Motivo. Malý, no výrazný priestor ponúka možnosť nahliadnuť do čarovného sveta šperkov. Zlatníctvo vedú manželia Edo a Katka Lešdedaj – Edvard je zlatník a Katka sa stará o chod prevádzky, online obchod a marketing. O tom, ako sa Edo dostal na Slovensko z Chorvátska, ale aj ako zvládajú spoločný život i prácu, sa dozviete v rozhovore.

Okrem partnerov v biznise ste aj partnermi v súkromí. Ako ste sa zoznámili?

Katka: Úplnou náhodou. Počas vysokej školy som brigádovala v jednom obchodíku a Eda pokúsal pes. A práve do tohto obchodíka si prišiel kúpiť levanduľovú vôňu.

Edo: Mal som vtedy zlý deň, tak som sa rozhodol, že si na ukľudnenie pôjdem kúpiť vôňu do sviečky. A tam som zbadal Katku. Spýtala sa ma, čo sa mi stalo a ja som jej povedal, že ma kusol pes. Začali sme sa rozprávať, povedala mi, že aj ona má psa a potom už to dlho netrvalo a začali sme spolu chodiť.

Najskôr ste teda začali spolu chodiť, a ako zo vzťahu vzniklo Motivo?

Edo: Môj otec bol zlatník a ešte v 70. rokoch sa tejto profesii začal venovať v Chorvátsku, odkiaľ pochádzame. Potom začal behať rôzne po svete a mal všelijaké stanovištia, ale nakoniec sa usadil v Bratislave na Obchodnej ulici. Tam fungoval niekoľko rokov so svojím bratrancom. Časom sa však ich cesty rozišli a otec prišiel do Trnavy. Kúpil si tu dom, otvoril zlatníctvo a usadil sa. Vo svojich štrnástich rokoch som sem začal chodiť na prázdniny. Keď som si chcel niečo privyrobiť, otec mi povedal, že môžem robiť v jeho zlatníctve opravy. Práca ma bavila, tak som sa jej venoval každé prázdniny na Slovensku. Do školy som však naďalej chodil v Chorvátsku. Nastálo som sem prišiel, keď som mal 21 rokov. Pracoval som potom pre rôzne zlatníctva, až sme sa rozhodli založiť si vlastné.

Katka: Šesť rokov som pracovala ako asistentka spoločnosti, v ktorej som sa starala o veľmi veľa rôznorodých vecí. Krátko po spustení nášho eshopu sme otvorili aj kamennú predajňu. Keďže sme v tom čase mali už celkom rozbehnutý aj predaj na Sashe, tak tých povinností pribúdalo zo dňa na deň čoraz viac. Nedalo sa dlho ťahať súčasne dve práce full time, a tak som v práci dala výpoveď a začala sa naplno venovať iba nášmu biznisu.

Edo, prečo ste sa nakoniec rozhodli zostať na Slovensku? Však tu nemáme ani more!

Edo: Ani sám neviem! Určite v tom zohrali úlohu aj pracovné príležitosti, Slovensko je predsa len trochu viac popredu. Zo začiatku som mal ale problém zaradiť sa. Chýbali mi stretnutia s kamarátmi, posedenia pri kávičke, čo tu vôbec nebolo bežné v čase, keď som sem prišiel. Dnes je to samozrejme iné, ľudia sú viac otvorení a spoločenskejší. Teraz, keď prídem do Chorvátska, mám tam problém byť dlhšie ako týždeň, lebo sa tu cítim byť viac doma.

A kedy prišiel nápad otvoriť si kamennú predajňu s dielňou?

Katka: Dlho sme sa o tom nápade rozprávali, len sme čakali na vhodnú chvíľu. Ja som popri tom ešte rok a pol pracovala v Bratislave a ťahala obe práce. Potom som si uvedomila, že to nie je dobré a rozhodla som sa pre našu značku. Chceli sme totiž vytvárať šperky, ktoré budú rozpoznateľné a nebudú v každom druhom zlatníctve. V dnešnej dobe je to celkom ťažké, keďže človek pomaly nevie, z čoho vyberať. Ako som spomínala, začali sme s personalizovanými šperkami na Sashe, ktoré mali rôzne motívy – odtiaľ pochádza aj názov Motivo. Potom sa objavila možnosť prenajať si priestor na Nádvorí. Nechceli sme nič veľké a ponúkaný priestor nám vyhovoval rozlohou aj polohou. Chceli sme tiež obchod s dielničkou, čo bola v tomto malinkom priestore trochu výzva. Edova predošlá dielňa bola totiž dvakrát taká veľká, a to v nej nebol obchod. Nakoniec sme však zistili, že sa to dá aj v menšom priestore.

Edo: Nechceli sme otvárať zlatníctvo len tak. Priestor sme zháňali dlhšie, takže to bolo plánované. Okrem aktuálneho priestoru zlatníctva Motivo však máme ešte jednu dielňu, kde robím tú špinavú prácu, tu už šperky len dokončujem.

„Naša predajňa je v centre mesta Trnava, takže to, aby sme boli "na očiach", nebolo veľmi zložité.“

Podľa môjho názoru ste jednoznačne najkrajším zlatníctvom. Ako si k vám našli cestu Trnavčania a Trnavčanky? A chodia k vám aj zákazníci z iných miest?

Katka: Zatiaľ sme mali len pozitívnu spätnú väzbu a naše skúsenosti sú len dobré. Samozrejme, máme mnoho zákazníkov a zákazníčok aj z mimo Trnavy. Nemyslím si však, že si k nám museli dlho hľadať cestu. Naša predajňa je v centre mesta, takže to, aby sme boli "na očiach", nebolo veľmi zložité. Určite nám však veľmi pomohla aj naša aktivita na sociálnych sieťach a online prezentácia našej práce a šperkov. Koncept „zlatníctva so zlatníckou dielňou“ v našom meste nebol a sme radi, že dostávame veľa pozitívnej spätnej väzby.

Ako vznikala vaša vlastná estetika? A majú o ňu ľudia záujem?

Katka: Chceli sme vyrábať primárne minimalistické a personalizované šperky, ale často nás inšpirujú k nejakému dizajnu aj priamo naši zákazníci, keď prídu s nejakým nápadom. Sústredíme sa na poctivú ručnú prácu.

Edo: Keďže šperky vyrábam v dielni iba sám, nevedeli by sme v obchode pokryť celý záujem našich zákazníkov, aj preto máme v ponuke napríklad šperky z Talianska. Snažíme sa však vyhľadávať šperky, ktoré sa nám páčia a sedia nám dizajnom.

Čo je podľa vás základom dobrého šperku? Aký by mal mať?

Edo: Som zástancom poctivých materiálov, preto dávam prednosť prírodným kameňom a nemám rád tie syntetické. Myslím, že keď sa už vyrába šperk na zákazku, malo by sa to robiť poriadne. Navyše, som veľký detailista, a keď sa mi niečo nezdá, pokojne šperk roztavím a idem odznova. Dbám na to, aby bolo všetko stopercentné a každý spoj bol dokonalý, inak nejde von.

Katka: Ak niečo nie je podľa našich predstáv, nevieme nad tým iba mávnuť rukou. Každý šperk robíme tak, ako keby bol pre nás.

Ako vnímate v súčasnosti zlatnícke remeslo?

Edo: V poslednom čase mám pocit, že sa mu venuje omnoho viac ľudí a o šperky je väčší záujem. Takisto majú ľudia záujem o tradičné predvedenie a ručnú prácu a výrobu, nie strojovo vyrobený šperk.

Katka: Ľudia, ktorí k nám chodia, oceňujú kvalitnú ručnú prácu a poctivé materiály. Takisto keď chodíme na veľtrhy, vidíme, aký veľký posun nastal v zlatníckej výrobe.

Ja som si myslela, že každý šperk vzniká ručne. Aký je teda proces výroby?

Edo: Keď vzniká šperk, napríklad so zasadeným kameňom, dá sa samozrejme vyrobiť aj strojovo. Strojový šperk sa odleje z formy a následne sa do jeho dierok, ktoré boli dopredu odliate, vkladajú kamene. Keď taký istý šperk vyrobím ručne, musím dierku na každý jeden diamant alebo iný kameň vyvŕtať ručne. Je to teda náročná práca. Keď to však spravím poctivo, je to šperk na celý celý život.

Máte ako zlatník nejaký obľúbený šperk?

Edo: Ani nie obľúbený, ale baví ma, keď niečo robím prvýkrát. Sú veci, ktorých som vyrobil už kvantá, a to ma už tak neteší. Preto radšej skúšam nové veci. Ak ale pri výrobe niečoho nového neviem postup, tak sa spýtam iných kolegov, ale dobrým zdrojom je pre mňa aj Youtube.

Ste partneri v biznise aj v živote. Ako to zvládate?

Katka: Keď sme v obchode, nemáme veľmi čas sa nad vecami zamýšľať. Reálna práca teda trvá u nás od rána do večera. Sme stále spolu – či už v práci alebo doma. A tým, že Edo je južan, tak pozitívne i negatívne emócie dáva trochu viac najavo. Našťastie tak ako rýchlo vzplanie, aj vychladne. Vieme však, že nemôžeme byť dlho pohnevaní, lebo sa nám to neoplatí, keďže spolu žijeme aj pracujeme.

Edo: Sme 24 hodín denne spolu, doma aj v robote a stále niečo vymýšľame. Samozrejme, že to vie byť náročné, ale vzhľadom na to, koľko času sme spolu, je to super.

A nakoniec – máte veľa šperkov?

Katka: Ľudia si myslia, že mám omnoho viac šperkov, ako to je v skutočnosti. Som zástankyňou najmä jemných šperkov a dbám na kvalitu.

Edo: Má ich podľa môjho názoru primerane, aj keby ich mohla mať viac! (Smiech.)

***