Trnavskí typografi
Moderná slovenská grafika vyrástla aj z trnavských koreňov.
Text: JURAJ KOVALČÍK
V Čepan Gallery na Nádvorí pripravuje združenie Publikum.sk ďalšiu netradičnú výstavu. Trnavskí typografi predstavujú vznik modernej slovenskej typografie a grafického dizajnu cez nahliadnutie do tvorby grafikov naviazaných na Trnavu. Koncepciu a charakter výstavy približuje jej kurátorka Soňa Jakubove.
Čo je hlavná téma pripravovanej výstavy s názvom Trnavskí typografi?
Hlavnou témou je pokroková, moderná typografia v období 30. a 40. rokov 20. storočia. Záujem sústredíme nielen na typografov a reklamných grafikov, ale aj na kontext, v ktorom ich práca vznikala, ako napríklad Grafické oddelenie bratislavskej Školy umeleckých remesiel, reklamná kancelária Redopa alebo dobové typografické časopisy, ktorých vplyv sa stal nesmierne dôležitým pre ďalší vývoj slovenskej úžitkovej grafiky.
Akí umelci sú na výstave zastúpení a aké je ich spojenie s Trnavou?
Pre lepšie pochopenie kontextu bolo nevyhnutné predstaviť Zdenka Rossmanna, ktorý je
jedným z najdôležitejších typografov 20. storočia. Práve vďaka nemu sa typografia dostala do popredia a zároveň ovplyvnil celý rad mladých umelcov. V spojitosti s Rossmannom uvedieme dvojicu typografov, ktorí sú verejnosti takmer úplne neznámi. Rodák z Trnavy Michal Štetina sa okrem návrhov obálok kníh dlhodobo venoval historickému vývoju typografie či tradícii trnavských tlačiarní. Ďalším je Juraj Stanko, spolumajiteľ tlačiarní G. A. Beža v Trnave. Aktívne pôsobil ako typograf a publicista, vydával pre trnavský Spolok sv. Vojtecha.
Hovoríš o dobových typografických časopisoch. Aké tituly máš na mysli a prečo boli také dôležité pre slovenskú grafiku?
Dobové časopisy sa stali dôležitou platformou rozširovania myšlienok a zároveň aj novej estetiky. Snahu o rozšírenie modernej, novej typografie mali napríklad časopisy Slovenská Grafia, Nová Bratislava, Nový svet a iné. Nemali však dlhé trvanie a na začiatku 30. rokov zanikol aj úspešný časopis Slovenská Grafia. Potom istý čas Slovensko nemalo svoj typografický časopis. Situácia sa zmenila až príchodom časopisu Slovenský typograf. Na výstave budú práve ukážky obálok tohto časopisu. Je spätý s viacerými významnými typografmi, medzi ktorými nechýbajú ani Juraj Stanko a Michal Štetina. Napriek tomu, že vychádzal necelých šesť rokov, je dodnes skvelou ukážkou dobovej estetiky a uvažovania.
Čo okrem obálok časopisu môžeme na výstave vidieť?
Výstava je rozdelená do pomyselných troch častí. Prvou sú reprodukcie propagačných, reklamných tlačív prvej reklamnej kancelárie na Slovensku – Redopy. V druhej sa návštevník oboznámi s Rossmannom a predovšetkým s jeho teoretickou tvorbou, ktorou ovplyvnil mladú generáciu umelcov. A napokon to je tvorba práve Michala Štetinu a Juraja Stanka s dôrazom na reprodukcie obálok časopisov a kníh, novoročné alebo svadobné oznámenia a iné príklady príležitostnej výtvarnej tlače. Napriek tomu, že výstava je v malom priestore a jej obsah je veľmi obmedzený, návštevník má možnosť dozvedieť sa viac o kontexte, v akom vznikla tzv. nová slovenská typografia. Tiež má príležitosť vidieť diela, ktoré sú obvykle verejnosti neprístupné. Dôležité je povedať aj to, že výstava je koncipovaná pre bežného návštevníka. Priamo na mieste sa dozvedáte všetky potrebné informácie. Predchádzajúce znalosti v danej oblasti nie sú nutné.
V čom bola práca na tejto výstave odlišná od tvojej prvej kurátorskej výstavy v Čepan Gallery venovanej 120. výročiu narodenia architekta Emila Belluša?
V mnohom bola príprava oboch výstav podobná. Obe výstavy sú edukatívne a ich snahou je čo najlepšie oboznámiť návštevníka s danou problematikou. Nemohli by vzniknúť bez pomoci slovenských odborných inštitúcií, ktoré mi umožnili nahliadnutie do originálov, poskytli dobové dokumenty a reprodukcie. Na príprave Trnavských typografov som úzko spolupracovala s významným teoretikom grafického dizajnu profesorom Ľubomírom Longauerom, s trnavským Spolkom sv. Vojtecha a so Slovenským centrom dizajnu.
Dozvieme sa vďaka výstave viac aj o pôsobení a význame trnavských tlačiarní v 30. a 40. rokoch?
Typografia a história tlačiarní spolu úzko súvisia. Preto nemôžeme opomenúť bohatú kníhtlačiarsku tradíciu v Trnave. Teoreticky ju spracoval práve Michal Štetina, ktorý je jednou z ústredných postáv našej výstavy. Počas spomínaného obdobia v Trnave fungovalo hneď niekoľko tlačiarní ako Továrenská tlačiareň Fisher – Figaro, Kníhtlačiareň Spolku sv. Vojtecha, G. A. Bežo a iné. Na výstave sa venujeme najmä posledne menovanej tlačiarni, ktorej spolumajiteľom bol aj Juraj Stanko. Jej 64-ročná činnosť, najskôr v Senici a potom v Trnave, má výrazné miesto v silnej konkurencii trnavských tlačiarní. Zameriavala sa predovšetkým na tlač časopisov, kníh, brožúrok, ale aj na zákazky pre malých remeselníkov či obchodníkov.
Prečo by si podľa teba mali pozrieť výstavu aj ľudia, ktorí sa v typografii vôbec nevyznajú?
S typografiou sa dennodenne stretávame všetci. V grafickej úprave dokumentov, kníh, časopisov, v rôznom použití písma... Na výstave máte jedinečnú príležitosť spoznať dielo osobností spojených aj s naším regiónom z čias, keď vznikal moderný slovenský grafický dizajn. Nezaberie to ani tak veľa času. Čepan Gallery má iba štyri steny.
***
Vyšlo v čísle: 6 | Jar 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >