Braňo Jobus - 0,0 ‰
Text: Magda Švecová, ILUSTRÁCIE: michaela mihalyi
O nebezpečenstve nadmerného pitia sa v našich končinách veľmi nehovorí, aj keď mení človeka, spôsobuje smrteľné ochorenia, rozkladá rodiny. Nie je to téma, veď pije každý a pálenka je súčasťou našej kultúry. Alkoholizmus sa často odohráva za zatvorenými dverami. Závislí to vedia pred ostatnými i pred sebou veľmi dobre skrývať. Dlhodobé a pravidelné pitie sa týka veľkej časti populácie, čo však nepokrývajú štatistiky psychiatrických ambulancií, a málokto si uvedomuje, že môže prerásť do závislosti. Odtiaľ je už veľmi ťažké vrátiť sa späť a svoje o tom vie aj Braňo Jobus. Hudobník a spisovateľ je čistý už 16 rokov. Nemá presný návod, ako na to, ale svojím životom dokazuje, aké je bytie bez chľastu úžasné.
Braňo začal s alkoholom pomerne skoro, už ako dvanásťročný. Hrával s kapelou a sem-tam si s parťákmi dal pivo. Navyše, ísť do šenku bola jedna z mála možností, ako za socializmu tráviť čas. „Pamätám si však, že už ako dieťaťu mi dávali alkoholový cukrík, alpu namočenú v cukre, vtedy som si neuvedomoval, že to nie je správne.“ Neskôr prišla povinná vojenčina, samozrejme nedobrovoľná. „Na dva roky ma vytrhli zo života, v podstate som bol v base proti svojej vôli,“ opisuje. Tu aj s ostatnými vojakmi požívali alkoholické nápoje pomerne pravidelne. Kombináciou životných udalostí a štýlu sa u Braňa vypestovala závislosť. Pravidelné pitie totiž v tele rozvíja fyzickú závislosť na látke, v tomto prípade alkohole. Vzniká postupne, z relaxačného a spoločenského zvyku sa môže a väčšinou sa vykľuje vážny problém. Práve preto by mal byť každý, aj ten, kto chodí denne len na pivo, obozretný a tento zvyk prehodnotiť.
Riadi všetko
Alkoholikov si predstavujeme ako špinavých, smradľavých ľudí, ktorí nevedia ani poriadne artikulovať a váľajú sa po uliciach. To je ale iba mylný stereotyp. Mnoho ľudí funguje normálne, chodí do zamestnania alebo žije rodinným životom a závislosť nedáva nijako najavo. Podobne bol na tom aj Braňo. „Človek vtedy hrá divadelné predstavenie. Tváril som sa, že som v pohode a mám všetko pod kontrolou,“ spomína. Aj obyčajná cesta po rožky alebo kočíkovanie potomkov bola zámienka, ako skočiť do šenku. „Reálne ale človek nemá pod kontrolou nič, lebo kontrola predstavuje jedno veľké vypätie síl. Život mi riadil alkohol a myšlienka na to, kedy a koľko si budem môcť vypiť, aby som napríklad nenafúkal alebo aby som neurobil nejaký prúser. Všetko v hlave prispôsobuješ len tomu jednému – alkoholu,“ opisuje, čo vlastne ten alkoholizmus je.
„K finálnemu rozlúčeniu s alkoholom došlo nakoniec po silných depresiách, ktoré spúšťal práve alkohol.“
Recidívy
Braňo sa samozrejme snažil s pitím prestať. Dával si rôzne záväzky, napríklad, že rok nebude piť nič tvrdé, len pivo. „Bolo to neustále hľadanie kompromisu, ktorý v prípade alkoholu neexistuje. Dosiahol som síce, že som sa nepil tak, aby som nešiel cez čiaru, čo sa týka slušnosti alebo vizáže, ale nebol som šťastný,“ vysvetľuje. Dokonca ako jeden z prvých dodržiaval suchý február. Bol to taký jeho ramadán, mesiac bez pitia, počas ktorého sa dával zdravotne dokopy. Istý čas dokonca nepil celých deväť mesiacov, no na jednom koncerte zlomil sám seba a dal si niekoľko pív. „Okamžite sa mi v hlave zapli receptory a myšlienkové pochody o tom, koľko si ešte môžem dať,“ hovorí Braňo. K recidívam podľa jeho slov došlo preto, lebo on neabstinoval, iba nepil. „Normálne som sa na to pivo tešil,“ spomína. Počas období sucha však spoznal, aké je to nepiť. „Vymyslel som a zrealizoval toľko vecí, čas som trávil úplne inak,“ hovorí o časoch, keď hlava fungovala bez alkoholu. Vedieť, čo ho čaká, ak prestane s alkoholom, bola silná motivácia.
Definitívny koniec
K finálnemu rozlúčeniu s alkoholom došlo nakoniec po silných depresiách, ktoré spúšťal práve alkohol. Aj keď to nebol jediný dôvod, prečo prestal, bol kľúčový. „Už som nechcel, aby mi bolo tak zle,“ opisuje ďalšiu motiváciu skoncovať s alkoholom. Po prvých mesiacoch abstinencie sa Braňo obával, ako to bude zvládať, ale z jeho slov vyplýva, že sa bál úplne zbytočne. Aj keď nebol na liečení, abstinovanie začalo pod dozorom psychiatričky. „Prvý polrok som bol taký šťastný, zažíval som eufóriu z normálneho života. A tento krásny pocit mi trvá doteraz, je stabilizovaný,“ opisuje. Keďže na Slovensku je alkohol rozšírená droga, abstinent má veľký problém vyhnúť sa jej a môže byť veľkým pokušením. Veď v médiách sú bežné reklamy na alkohol a žiadna oslava sa nezaobíde bez tohto pálivého moku. O to ťažšie to musí byť pre hudobníka, ktorý sa pohybuje v umeleckých kruhoch a alkohol k tomu akosi patrí. „Priznávam, vystupovanie na pódiu bola jednou z mojich posledných výhovoriek, keď som naťahoval čas. Myslel som si, že nezvládnem odspievať natriezvo. Na začiatku abstinencie som pol roka nehral, potom som to vyskúšal s Vrbovskými víťazmi. Urobil som takú istú šou, ako predtým, ale užil som si to oveľa lepšie, pretože moje reakcie sú oveľa pohotovejšie a je to úplne iný level,“ porovnáva Braňo. Následne sa vrhol na aj koncertovanie s Karpatskými chrbátmi.
Partia
Iná kapitola sú však priatelia a známi. Mnoho ľudí sa môže obávať, že abstinenciou príde o partiu, pretože z nej prirodzene vypadne. Predsa len, inak sa baví s triezvym ako s opitým. Kamarátov, ktorí pochopili, že Braňo to myslí vážne, by zrátal na prstoch jednej ruky. A to sú asi tí praví priatelia. Ostatní, najmä tí, ktorí pili, mu dávali podpichovačné otázky typu, kedy zase začne. Päť rokov im trvalo pochopiť, že Braňo je v živote úplne niekde inde a nikdy mu ani nenapadlo vypiť si. Ako sám hovorí, ani keby mu dali milión, ani keby ho namočili do vane plnej borovičky, ani na stretnutí s prezidentmi by si nevypil. „Sám seba som si začal vážiť asi až po desiatich rokoch, respektíve som si začal sám vážiť svoj čas. Ten som nechcel premárniť počúvaním priblblých rečí opitých ľudí,“ vysvetľuje a dodáva, že neváha ani sekundu odísť z takej spoločnosti, ak mu to už nič neprináša. „Postavím sa a poviem, že odchádzam. Nemám pocit viny, lebo pri nich nemám čo hľadať,“ konštatuje s tým, že aj v dobrej partii s pribúdajúcimi promile pribúdajú aj nezmysly.
Počas prvých rokov abstinencie sa Braňo snažil pomáhať aj ostatným, ktorí mali problém s alkoholom. Priznáva, že išiel až do extrémov a na liečenie na vlastné náklady zaviezol aj ľudí, ktorí mu neboli veľmi blízki. „Potom sa mi po troch mesiacoch liečby prišiel poďakovať, že som mu zachránil život. Keď som ho ale neskôr videl niekde ležať opitého, už som nad ním len mávol rukou. Bol predsa čistý, vedel, aké to je a mohol sa rozhodnúť, že do toho zasa nespadne,“ vysvetľuje, ako to je s recidívou. V súčasnosti pomáha len veľmi blízkym priateľom, minimálne traja abstinujú aj vďaka rozhovorom s Braňom. „Nie som lekár ani psychológ a stojí to veľmi veľa energie, ktorú chcem venovať sebe a blízkym,“ uzatvára debatu o tom, či filozofiu abstinovania šíril aj medzi svojimi známymi. Navyše, Braňo absolvuje ročne cez 200 koncertov, besied a prednášok a na každej hovorí, ako mu abstinencia zmenila život. To, že o tom hovorí verejne, určite otvorí oči mnohým závislým alebo ich príbuzným.
„Ja som kvôli svojim blízkym prestal piť mnohokrát, ale alkohol bol vždy silnejší.“
Faktor X
Braňo úspešne abstinuje už 16 rokov. Stále ma však škrie a rozmýšľam, čo je ten motivačný faktor, že to vydržal tak dlho? V našej kultúre, v umeleckom prostredí, v ktorom funguje, je to naozaj heroický výkon. Nie sú tak trochu motiváciou aj rodina a blízki? „Niekedy to tak je, že alkoholik ide na liečenie pod tlakom rodiny, ale vtedy to nefunguje. Ja som kvôli svojim blízkym prestal piť mnohokrát, ale alkohol bol vždy silnejší,“ vysvetľuje. Ak to aj ľudia kvôli blízkym robia, podľa Braňa je to stále len divadlo. Človek sa musí jednoducho rozhodnúť sám. Zo začiatku môže byť rodina nápomocná a motivuje, aby nedošlo k recidíve, ale v konečnom dôsledku ide o zmenu kvality života abstinenta. „Ja som našiel v abstinovaní šťastie a hlavne slobodu. Som slobodný človek, lebo ma nič neobmedzuje a nelimituje. Známi mi hovorili, drž sa, ale ja som sa držal, keď som pil. Teraz si užívam prekrásny a slobodný život,“ opisuje, až mu závidím, ako veľmi miluje žitie. Braňo nemá najmenší dôvod niečo vo svojom živote meniť, lebo si užíva úplne inú kvalitu života. Kto v alkohole nelietal, asi si to nevie úplne predstaviť. Braňo však vďaka abstinenci dosiahol mnoho úspechov. Píše knihy pre deti, koncertuje, pravidelne cestuje k Indickému oceánu a teší sa z malého syna. A hlavne urobí všetko, čo si zaumieni a neplní len všetky svoje sľuby, ale aj všetky svoje sny. To by s alkoholom nikdy nedokázal.
Braňo dospel k slobode, ku ktorej má veľmi málo ľudí blízko. Jeho uvažovanie, vnútorné bytie a konanie nie je ovplyvňované žiadnou látkou a nezaťažujú ho negatívne vplyvy alkoholu. Na svete je len on, jeho pevná vôľa, neutíchajúca radosť zo života a láska k ľuďom a umeniu. Svojím pozitívnym prístupom inšpiruje a zanecháva stopu. Kiež by také odhodlanie a poznanie, aké má Braňo, mali tisícky závislých, aby nakoniec neboli len príťažou a ďalším číslom v štatistikách. Náš systém s prevenciou alkoholizmu nerobí nič, lebo pijatika zarába veľa peňazí do štátnej kasy, preto musí byť každý človek zodpovedný a premyslieť si, ako chce žiť svoj život. „Roky, počas ktorých som hľadal, ako sa spolu s alkoholom udržať v živote, nie sú premárnené. Presvedčil som sa však, že akýkoľvek kompromis je zbytočný a jediná cesta krásy a slobody je nič – 0,0.“
Braňo Jobus
je spevák, hudobník a spisovateľ. Začínal v kapele Harmasan, kde hrá dodnes, ale s názvom Karpatské chrbáty. So svojím bratom pôsobí v kapele Vrbovskí víťazi, pričom sú známi najmä používaním podomácky vyrobených hudobných nástrojov. Individuálne stojí za hudobným projektom Abusus. Je organizátorom hudobného festivalu Vrbovské vetry a moderuje aj festival Pohoda a mnoho ďalších podujatí. Je autorom kníh pre deti, celkovo ich má na konte šestnásť. Často vystupuje, do roka absolvuje viac než 200 besied a koncertov.
Zdravotné komplikácie nadmerného pitia
vredová choroba žalúdku
gastritída
pankreatitída/cukrovka
ochorenia pečene (cirhóza, stukovatenie)
rakovina ústnej dutiny, nosohltanu, hrdla, žalúdka, pankreasu, pečene
epilepsia, pretože alkohol poškodzuje aj nervovú sústavu
vysoký krvný tlak, ateroskleróza, arytmia, infarkt
oslabenie imunity (tuberkulóza, zápal priedušiek, pľúc)
neplodnosť
úrazy
depresie, úzkosti
vynechanie pamäte
V prípade pomoci kontaktujte alkoholici-anonymni.sk alebo volajte na linku závislých od alkoholu a drog: 02/53 417 464
Vyšlo v čísle: 11 | Leto 2021 >
Všetky čísla: O Magazíne >
