Kubik je komunita
Potrebuje ju každé mesto.
Text: Magdaléna Švecová, Foto: Peter Lančarič
Definovať trnavský Kubik nápadov jednou výstižnou vetou, tak ako to býva zvykom vo výkladových slovníkoch, je náročná úloha. Kubik je všetko. Predstavuje inovatívne myšlienky, nápaditý dizajn, spoločenskú zodpovednosť, tvrdú prácu, ale aj zábavu. Je o priateľstve, dobrovoľníctve, láske k človeku a najmä o vzájomnej spolupráci s cieľom zmeniť svoje okolie a svet k lepšiemu. Ale v prvom rade je to partia ľudí, ktorá spoločne stojí za mnohým dobrým, čo sa v Trnave deje. Nájdete ich na Nádvorí, kde majú svoje ateliéry.
Keď vojdete do aktuálnych priestorov Kubika, ocitnete sa v starej kamennej pivnici. Je to priestor, v ktorom majú oči stále kadiaľ behať. Skice, grafiky, fotografie, knihy, tlačoviny, betónová ruka slúžiaca ako držiak na skejt, bicie, oblečenie. Je to čistý punk. Kreatívny chaos však obyvatelia priestoru potrebujú, pretože väčšina Kubika slúži ako ateliér. O uvoľnenú atmosféru, vďaka ktorej to nie je iba pivnica, ale útulný priestor na trávenie času, sa starajú členovia komunity. Napadne mi, že Kubik je vlastne ďalší coworking. Keď sa však začnem so všetkými postupne rozprávať, zisťujem, že je to úplne inak. Kubik je komunita kamošov, ktorí prispievajú k tomu, aby v Trnave niečo bolo, a popri tom riešia vlastnú kreatívu.
Zo sirotinca na Nádvorie
Kubik nadobudol komunitný charakter už pri jeho vzniku. Ako hovorí jeden zo zakladateľov, Matúš Hlinčík, Kubik vznikol prirodzene, nie nasilu či inštitucionálne. „Na strednej sme boli partia kamarátov, spolu sme bajkovali a skejtovali. Raz nám zrušili jednu športovú akciu, na ktorú sme chceli ísť, tak sme ju spravili v Trnave. Prišlo veľa ľudí a mali sme z toho dobrý pocit,“ opisuje Matúš začiatky. Ako stredoškoláci sa dali dokopy s Mišom Štrbíkom a začali organizovať párty, do toho sa pridal Adam Peciar a pribudli Bercajgle. To si ich už všimlo aj mesto, s ktorým začali spolupracovať na rôznych akciách.
Každý, kto organizoval nejakú akciu, vie, že je o ľuďoch. Postupne sa tak pridali do tímu ďalší, ktorí vedeli vytvoriť k eventom grafiku, fotky, videá a podobne. „Začali sme pociťovať potrebu spoločného priestoru a zázemia, kde by sme mohli tvoriť, vymýšľať a organizovať,“ hovorí Matúš. Chalani nechceli vždy skončiť v krčme alebo bare. Potrebovali niekam ísť a plánovať veci tam. Tiež chceli vytvoriť platformu pre nezávislé umenie a priestor pre umelcov a všakovakých kreatívcov. „Kým tu nebol Kubik, v Trnave nejestvoval priestor na koncentráciu aktivizmu a umenia,“ konštatuje Peťo, jeden z členov, ktorý tu je od samého začiatku. Okrem športových akcií v Kubiku rozbehli aj čítačky, premietania, vegánske večere, burzy kníh či blšáky, mnohé v spolupráci s inými organizáciami. V celom príbehu musíme určite spomenúť aj skejtovanie, ktoré ako šport v Kubiku dominuje dodnes. Chalanom chýbali v Trnave skejťácke a bajkové eventy, tak ich začali vytvárať. Vo februári 2012 si partia svojpomocne prenajala priestor v bývalom sirotinci na ulici Andreja Žarnova, kde si vytvorili prvé štyri ateliéry. Po roku sa presťahovali na Pekársku, kde boli až do otvorenia Nádvoria. „Aj keď sú teraz v jednom z najlukratívnejších miest v Trnave, nezmenili sa. Stále je to punk, ale už taký dospeláckejší,“ konštatuje Lukáš Kunka z Free Trees.
Vyhnať ľudí do ulíc
Kubik funguje dohromady už sedem rokov. Veľa ľudí sa v ňom vystriedalo, niektorí odišli, ale prídu aspoň na návštevu, iní zostali a prišli noví. „Všetkých ale spája jeden cieľ: robiť niečo osožné pre iných, pre mesto či pre spoločnosť. Človek, ktorý chodí iba do svojho ateliéru, nie je pre Kubik prínosný. Nový človek prirodzene do pol roka vymyslí projekt pre komunitu, poprípade sa do nejakého zapojí,“ vysvetľuje Peter „Kočo“ Kočiš, ktorý okrem iného organizuje koncerty. Každá aktivita má pritom viacero úmyslov a neprospieva iba účastníkom, ale aj samotným tvorcom a tretím stranám v rámci rôznych benefičných cieľov.
Kubik funguje vďaka dobrovoľníkom, ktorí majú na rováši množstvo menších i väčších akcií a projektov, ako napríklad Galériu Výklad, Vegánske večere, Trnavský rínek, Trnavský blšák či Trnavský piknik, rôzne prednášky, workshopy či festivaly. Naposledy to bol aj workshop na tému nájomného bývania v Trnave. Tieto podujatia majú naplniť jeden z cieľov komunity, a to dostať ľudí von z panelákov do mesta. „Nechceme, aby toto mesto bolo mŕtve, chceme dosiahnuť, aby ľudia trávili čas kvalitne v urbánnom prostredí. V rámci toho im chceme dávať orientáciu v rôznych oblastiach, či už aktivistickej, osvetovej alebo kultúrnej,“ vymenúva Peťo. Kubik sa snaží ľuďom ukazovať aj inú kultúru než je tá konzumná, čo potvrdzuje aj maliar Matej: „Kubik otvára mesto ľuďom, dáva možnosti oddychu v uponáhľanej dobe a vytvára nezaužívaný trend kultúrneho vyžitia.“
Heslo je: „treba drec“
Dobrovoľníčenie je často mravenčia práca a ľudia vidia iba výsledok. Podľa výtvarníčky Martiny Chudej je to však v poriadku. Ľuďom v Kubiku to dáva zmysel a všetka ich práca je úprimná. Chcú jednoducho robiť niečo navyše. „Keď som ešte v Kubiku nepôsobila až tak aktívne, obdivovala som, čo títo ľudia robia a akú aktivitu vyvíjajú smerom von. Chcela som sa pričiniť aj ja,“ spomína Maťa. Rovnako zaujal Kubik aj Jakuba Vríčana, ktorý robí enviro osvetu. Do Kubika zablúdil práve preto, že sa chcel podieľať na tom, čo organizácia robí. „Ja som sem prišiel tak nasilu, nemal som sa ani s kým rozprávať, ale chcel som sa na aktivitách zúčastňovať,“ smeje sa týpek zodpovedný za značku Pure Love. „V Kubiku sa môžeš stať mechanizmom spúšťania spoločenskej zmeny. Máš priestor robiť to, čo chceš, aby vzniklo, a nemusíš sa sťažovať na systém,“ uzatvára Peťo.
Dobrovoľníctvo a služba verejnosti sa podobajú aktivitám tretieho sektora, aj keď Kubik sa týmto označením nenálepkuje. „Robíme veci, ktoré nie sú ziskové, ale inak by ich nikto nerobil, aj keď sú potrebné,“ vysvetľuje Kubko. Z ľudí v Kubiku cítiť zodpovednosť za to, ako vyzerá toto mesto či krajina, ako aj to, že im nie je jedno, kam ako spoločnosť smerujeme. Grafik Dávid Šima si myslí, že Kubik by mal byť v každej jednej obci, aby sa veci mohli posunúť vpred. „Chceme byť podhubie, z ktorého vyrastajú veci s cieľom zlepšiť spoločnosť,“ rozpráva mi pri pive a dodáva, že každý člen na spoločenské problémy reaguje inak. Napríklad Kočo, Matúš Greňa a Alicka organizujú koncerty kapiel, ktoré majú čo povedať, a inak by sa sem nedostali, lebo nie sú úplne mainstreamové. Ponúkajú alternatívu a vďaka sťahovaniu do nových priestorov sem začali chodiť aj ľudia mimo scény, čím nepochybne rozširujú obzory bežných ľudí. „Určite dávame Trnave iný pohľad na vec, napríklad ochutnávať vegánske jedlo. Tiež ľuďom ponúkame príjemné zážitky, na Rínku si popozeráš pekné veci, pikniky sú zase fajn pre rodiny,“ vymenúva Alicka.
Kubik sa chytil vecí, ktoré v meste chýbali, a spolu s inými organizáciami vracajú do mesta život. Hudobník Matúš a grafik Rišo sa zhodli, že Kubik poskytuje ľuďom alternatívu voči mestským verejným akciám a vypĺňa medzery v kultúre. Iné mestá by mohli takúto organizáciu Trnave závidieť. Nemajú však voči Kubiku niektorí ľudia predsudky? Človek totiž obľubuje hejtovať zo závisti alebo preto, že sa niečo alebo niekto vymyká priemeru. „Ľudia smerom k nám pochopili, že nie je dôležité, či máš dredy alebo tetovanie, ale dôležité je, ako sa správaš,“ definuje vzťah Trnavčanov a Kubika návrhárka Viktória. Takáto úprimná verejnoprospešná činnosť Kubiku nemení iba svetonázor obyvateľov mesta, ale inšpirovala aj ďalších ľudí k činorodému správaniu. „Keď ľudia vidia, čo robíme a že je to dobré, chcú sa podieľať aj oni,“ hovorí Rišo. Skejťák Rudko si zas spomína na prípad z východu Slovenska, keď jeden kamarát na základe inšpirácie v Trnave založil podobnú komunitu v Poprade.
Myšlienkové centrum
Ľudia v Kubiku sú v úzkom spojení s umením, kultúrou a tvorbou. Premelie sa tu všetko, čo je nové a ešte len bude in. Je to inkubátor subkultúr a poctivých vecí. To, čo spoločnosti posúvajú vo svojich aktivitách, aj sami vyznávajú. Majú cit pre životné prostredie, preto bola na rínku zelená hliadka, ktorá učila ľudí separovať. Ruka v ruke s tým ide aj myšlienka vegánstva, ktorú však nikomu nenútia, nájdete tu aj kopec mäsožravcov. Kubik je úzko prepojený so subkultúrou skejťákov, väčšina členov sa totiž aktívne venuje tomuto športu. Priestor združuje umelcov od grafických dizajnérov cez maliarov a výtvarníkov až po fotografov a kreatívnych betonárov. Svoje miesto tu má aj hudba, aktívne tu skúša niekoľko kapiel a pravidelne tu hrávajú zoskupenia z celého sveta. Môžem si sem prísť spraviť vlastný časopis, tzv. zine, originálne tričko alebo len tak nasávať svetonázor odlišný od toho povrchne konzumného, ktorý je v súčasnosti na vzostupe. Lepšie to však vysvetľuje Peťo. „Ľudia ma tu inšpirujú, napríklad čo sa týka spotreby plastov alebo v rámci stravovania. Drží ma to v stave neustáleho posunu, lebo každý ti tu niečo odovzdá a nie si uzavretý voči novým veciam.“
Prvok spoločného kreatívneho priestoru je veľmi dôležitý, lebo nielen pri plánovaní spoločných aktivít, ale aj pri tvorbe je dôležité mať zázemie. Prebieha tu tak určitý tok inšpirácie, výmena názorov a spätnej väzby. A hlavne človek nesedí doma, ale niečo užitočné vytvára. „Keď máš miesto v ateliéri s ľuďmi, ktorí tvoria, tak ma to hecuje a začnem aj ja niečo robiť alebo premýšľať o ďalších projektoch,“ rozpráva Andrej, ktorý sa venuje kresleniu. Aj podľa skejťáka Braňa je veľmi fajn, že sa majú kde stretnúť. „Nie každý si predstavuje život tak, že príde z roboty, pozrie si telku a celý kolotoč sa opakuje. Tu ľudia pracujú na niečom, čo by ich mohlo posunúť, a zároveň robia niečo prospešné pre komunitu,“ dodáva Braňo.
Nápady sa mixujú
Veľa kreativity na jednej kope znamená, že nápad môže dostať ďalšie impulzy a výsledok vyzerá úplne odlišne než pôvodný zámer. Keďže je tu veľa rôznych kreatívcov, vedia si navzájom pomôcť aj v tomto smere. „Už päť umelcov z Kubiku mi robilo dizajn pre moje peňaženky Pure Love. Ani ostatné produkty by som bez nich neurobil,“ vysvetľuje na reálnom príklade Kubko a ukazuje mi parádne peňaženky vyrobené z tetrapaku.
V niektorých prípadoch sa stáva, že koníček či voľnočasová aktivita prerastie do živobytia. „Všetko je to vďaka partii, každý tu má svoj projekt, ktorý vie pomôcť ďalšiemu,“ hovorí Kočo, ktorý robí originálne ziny. Dobrým príkladom je Viktória Komárňanská so svojou značkou udržateľnej módy Marna. „Je super, že vedľa mňa má stolík Lukáš, ktorý šije ruksaky. Vieme si poradiť a usmerniť sa, ale aj pochváliť,“ dopĺňa. Výhodou spoločného fungovania rovnako naladených ľudí je aj cenná spätná väzba, bez ktorej sa žiadna ľudská činnosť nedokáže posunúť vpred. Dávid je rád, že v Kubiku dostal priestor robiť na reálnych zadaniach, takže nerobí len do šuflíka, ale dáva formu reálnym veciam – eventom, iniciatívam či produktom. „Učíme sa konštruktívnej kritike, ktorá ťa posúva vpred. Nikdy som tu nepočul hejt,“ opisuje proces Dávid.
Bez konfliktov
Už na prvý pohľad je jasné, že v Kubiku sa zišli poriadne silné individuality. Ako je vôbec možné, že spolu dokážu vychádzať a ešte aj robiť na spoločných projektoch a pomáhať si navzájom, bolo pre mňa od začiatku záhadou. Ľudia v Kubiku však dokazujú, že sa to dá. Jednou z hlavných zásad je vzájomná tolerancia. Členovia Kubiku neriešia malichernosti a nesnažia sa druhého zmeniť na svoj obraz, ale rešpektujú sa takí, akí sú. Keď napríklad niekto je mäso, tak vegánska časť mu nezačne nadávať, ale rešpektuje ho. „Kubik, je na rozdiel od iných komunít, v ktorých sa ego vytráca do myšlienky, postavený na individualite. Čo nás spája, je, že individualita sa vie rozvíjať, keď narážame vo vzájomnej interakcii na vlastné ego,“ vysvetľuje Dávid, ako vníma vzájomné fungovanie.
Aj keď je každý člen Kubika svojbytný a odlišný od zvyšku, všetci vyznávajú spoločné hodnoty. Všetci sú to ľudia s dobrým srdcom, ktorí nechcú ubližovať, ale pomáhať. Spája ich tiež liberálne zmýšľanie, tolerancia voči inakosti, ale aj láska k umeniu a tvorbe. Nie sú pokazení konzumnou dobou a sú otvorení novým veciam. A predovšetkým majú spoločný cieľ, vďaka ktorému vedia ťahať za jeden povraz.
Je to o priateľstve
Zásadným rozdielom je, že Kubik nefunguje ako klasický coworking a zdieľaný ateliér. Okrem dobrovoľníctva je jeho charakteristikou to, že sú tu všetci veľmi dobrí priatelia. „Je ľahké byť s niekým kamarát, no oveľa ťažšie je s ním aj spolupracovať,“ konštatuje Peťo. Čo tu všetkých drží pokope, je tiež úprimnosť. V tejto komunite sa vždy všetko povie na rovinu, nedorozumenia sa vysvetlia. Nie je veľmi časté, že by sa problémy zametali pod koberec. Tolerancia by nefungovala bez vzájomného rešpektu, či už k povahe, hodnotám, ale aj k bežnému fungovaniu. „Sú tu nepísané pravidlá, ktoré všetci dodržiavame,“ vysvetľuje Rudko. Znamená to, že si tu nerobia napriek a nikto sa do nikoho nestará, maximálne o jeho blaho. Základom každej spolupráce sú demokratické princípy. Keďže tu nefunguje hierarchická organizácia, vždy sa hľadá také riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým 15 individualitám. Každý si povie svoj názor, diskutuje sa. Kubik funguje ako rodina. Decká si vzájomne pomáhajú, či už v pracovnej sfére, alebo v tej súkromnej. Po celom dni strávenom v ateliéri či na akcii stále dokážu zájsť spolu na pivo.
Kubik 4.0
Aj keď aktuálny priestor Kubika partii vyhovuje, pretože sú viac prepojení s verejnosťou a aj spolupráca so subjektmi na Nádvorí je pre nich obohacujúca, plánujú sa vrátiť naspäť na Pekársku. Spoločne s Trnkovcami plánujú priestor upraviť a prispôsobiť tomu, aby sa mohli ešte viac otvoriť bežným ľuďom. V Kubiku totiž riešili, či nie je ich komunita príliš elitárska a práve obnovený priestor by mal byť riešením, ako sa ešte viac priblížiť verejnosti a naopak. „Chceli by sme tam urobiť študovňu, ktorá by bola pre všetkých zadarmo. Mladí či starí tam budú môcť tráviť čas efektívne, prichádzať do kontaktu aj s nami a tvorcami v ateliéroch, čím sa komunita ešte viac premieša,“ vysvetľuje Matúš.
Okrem ateliérov tak bude priestor poskytovať útočisko pre tých, ktorí sa chcú realizovať, hľadajú inšpiráciu od podobne zameraných ľudí alebo sa nechcú len tak flákať. Na druhej strane si bude môcť Kubik takýmto spôsobom vyberať nových členov. Model Kubika 4.0 bude založený na ateliéroch a tiež organizovaní workshopov, z ktorých by mohlo byť komunitné centrum financované. V Kubiku tiež rozmýšľajú nad tým, ako prípadných nových členov zapoja do verejnoprospešných aktivít. Podľa Dávida bude lepšie, keď to pôjde samo a prirodzene, nemali by sme na dobrovoľnícku činnosť dávať kvóty. „Kubik je od začiatku živý organizmus, ktorý sa vyvíja prirodzene podľa potreby a situácie,“ uzatvára zakladateľ Matúš. Kým však ľudia v Kubiku zostanú hodnotovo tam, kde sú, myslím, že sa o ich budúcnosť báť nemusíme.
Profily
Lukáš Kunka
Pokérovaný chalan má na svedomí značku Free Trees. Lukášovi sa už niekoľko rokov pod týmto názvom darí robiť na mieru šité batohy, ale aj tričká a obaly na najrôznejšie predmety, ako napríklad bicykle, hudobné nástroje, dokonca na gril, ktorý stojí na Nádvorí. Jeho produkty sú výnimočné tým, že každý model je iný. Batohy prispôsobuje potrebám zákazníkov. Aj grafika ruksakov je vždy originálna, no všetky majú jeden spoločný element, niečo prírodné. To neodráža len názov značky, ale aj Lukášovu lásku k prírode. Okrem toho je ďalšou výhodou ručne robeného batohu aj jeho dlhá trvácnosť, pretože ruksaky sú vytvárané precíznou robotou z kvalitných materiálov. Lukáš je v Kubiku takmer od začiatku a ako hovorí, znamená pre neho domov. Keď sem ide pracovať, neberie to ako robotu, ale ako čas strávený s priateľmi.
Facebook: @volnestromy
2. Peter Lančarič
Peťa v Kubiku nevolajú inak než Gelko. Stál pri jeho vzniku a je to preňho miesto, kde si môže plniť svoje sny a ciele. Je to fotograf telom a dušou a v Kubiku fotografuje všetko a všetkých. Od začiatku tu má svoj fotoateliér a keďže učí fotografiu na univerzite, občas v Kubiku konzultuje so študentmi, aby aj oni videli, ako Kubik funguje a nabrali tu inšpiráciu. Keď Peťo fotografuje, hľadá autentickosť. Snaží sa o dekonštrukciu samého seba, ale aj blízkych. Okrem toho sa venuje aj spoločensky angažovaným témam, ako napríklad v projekte Držme spolu, ktorý kritizuje sociálny a zdravotný systém na Slovensku. A samozrejme mapuje DIY kultúru (Do It Yourself - urob si sám, pozn. redakcie), kam patrí aj skejťácka scéna, ktorá má vplyv na veľkú časť Kubika. S kamošmi rieši aj chod Galérie Výklad. Známe sú jeho výstavné projekty Kým nás ___ nerozdelí (s Martinou Chudou), Expozícia či Výstava na hajzli a ďalšie.
Web: peterlancaric.com
3. Martina Chudá
Maťa v Kubiku dostala priestor na svoje umelecké aktivity. Keďže je skôr introvertka, Kubik jej pomohol otvoriť sa viac ľuďom, komunikovať a socializovať sa aj počas procesu tvorby. Tvorí najmä trojrozmerné objekty a inštalácie v postkonceptuálnom duchu. Nadaná výtvarníčka chce, aby jej tvorba bola spoločensky angažovaná. Tematicky sa obracia najmä na feminizmus a vyvracanie mýtu krásy, tiež sa snaží reflektovať to, čo sa deje v spoločnosti, ale nevyhýba sa ani intímnejším témam z osobného života. V Kubiku sa venuje aj Galérii Výklad. Podľa Mati je dôležité dostávať umenie do verejného priestoru – nielen preto, že sa priblíži ľuďom, ktorí nemajú šancu ísť do galérie, ale aj kvôli originalite každej výstavy. Umelci totiž vyvárajú inštalácie priamo na mieru. Spolu s kurátorom Peťom Molarim a Peťom Lančaričom spočiatku volali do Galérie lokálnych umelcov, dnes sa snažia rozšíriť portfólio aj o cezpoľných či zahraničných tvorcov.
Web: martinachuda.com
4. Richard Matvej
Rišo má stále niečo rozrobené. Momentálne sa učí modelovať trojrozmerné objekty v počítači, aby mohol začať robiť digitálne hry. Tie sú jeho veľkou vášňou, najmä kvôli ich atmosfére. Nie vždy však nájde v hrách také kritériá, aké hľadá, preto sa rozhodol vybrať sa touto cestou. Rád by sa videl v indie hernom štúdiu. Okrem toho sa venuje výrobe cosplay kostýmov, napríklad si sám spravil masku z Mad Maxa. V Kubiku tiež maľuje figúrky zo známej stolovej hry Warhammer 4000 a občas sa pustí aj do tvorby vlastného komiksu. Keď nie je v ateliéri, preháňa sa po ihrisku a hrá metlobal – je totiž hráčom jediného metlobalového tímu na Slovensku. Rišo je veľkým fanúšikom fantasy a sci-fi. V Kubiku vždy rád so všetkým pomôže, vyrieši každý technický problém. Kubik nie je pre neho iba dielňa, ale predovšetkým miesto, kde má kamarátov.
5. Viktória Komárňanská
Viktória je študentkou Dizajnu na Fakulte architektúry, STU v Bratislave. Možno ju poznáte z Trnavského rínku, kde máva aj svoj stánok. V Kubiku našla druhú rodinu v priateľoch, ktorí jej vždy pomôžu, a tiež priestor na svoju tvorbu. Vybrala sa smerom upcyclingu a pod značkou Marna sa snaží bojkotovať fast fashion módu. Vytvára kontrast k neudržateľným kolekciám, ktorých cieľom je len ďalšia spotreba produkujúca zisk reťazcov. Jej modely vychádzajú zo strihov s podobnými prvkami, ktoré sa však vždy musia prispôsobovať rozmerom zakúpenej látky. Dajú sa nosiť na viacero spôsobov, k rôznemu oblečeniu a sú vždy z iného materiálu. Viktória nakupuje látky výhradne v sekáčoch, takže každý záujemca dostane originálny kúsok. Šikovná návrhárka týmto spôsobom tvorby bojuje proti vyvážaniu oblečenia na skládky a znečisťovaniu prostredia výrobou oblečenia fast fashion reťazcami.
Instagram: @marna_atelier
6. Jakub Vríčan
Najväčší environmentalista v hre je Kubko. Kubik predstavuje pre uvedomelého Kuba platformu k životu, kde sa môže veľa priučiť, ale aj pričiniť k niečomu väčšiemu, čo sa odráža práve v jeho aktivitách. V Kubiku vyrába peňaženky z tetrapaku, najmä z džúsových obalov, pod názvom Pure Love. Aj keď sa celý projekt začal ako diplomovka, dnes má Kubo celkom veľký dosah na spoločnosť, a to nielen v Trnave. Svojou tvorbou chce poukázať na to, že veciam treba dať druhú šancu, nekupovať hneď všetko nové a žiť udržateľne. Sám by bol ale najradšej, ak by žiadne tetrapaky neboli. Gro jeho práce tvorí osvetová činnosť. Chodí medzi ľudí a deti, učí ich robiť peňaženky a vysvetľuje, čo treba v rámci separovania, recyklácie a nákupného správania zmeniť, aby táto planéta bola obývateľná aj v budúcnosti. Vytvoril na túto tému vzdelávacie pexeso a plagáty, stál za projektom Vedomá Trnava.
Facebook: @stylewithsense
7. Dávid Šima
Dávid je grafický dizajnér, ktorý má vždy čo povedať. Obľubuje typografiu a ku dizajnu pristupuje holisticky. Čo to znamená? Dávid berie rovnako vážne nielen formu, ale rád si zašpiní svoje ruky aj pri tvorbe obsahu. Asi preto sa hlási viac k dizajnu ako marketingu, ktorý podľa neho berie do úvahy širšie spoločenské ciele, ako podporu predaja. Podľa Dávida je jeho pracovnou náplňou zlepšovať vizuálnu kultúru a urbánne prostredie – a to aj to trnavské. Nedávno sa podieľal na tvorbe vizuálnej identity pre zmrzlináreň Gio. Dávid považuje Kubik za zmysluplné trávenie času, pre jeho spoločenský rozmer ako aj ten komunitný – úspech jedného je tu aj úspechom druhého.
Web: davidsima.com
8. Peter Kočiš
Tohto chalana, ktorého nevolajú inak než Kočo, spoznáte ihneď podľa výrazného piercingu a dredov. Kočo stojí v Kubiku za viacerými aktivitami. Komunite je vďačný, že mu umožnila robiť, čo si vždy prial. Spolu s priateľkou Alickou sa venujú tvorbe zinov pod značkou High Forhead Press. Všetky ziny, ktoré vyjdú z ich rúk, sú originálne a robené ručne najrôznejšími technikami. Fantázii sa medze nekladú. Kočo si dokonca vyrobil zine zo svojich kresieb a poznámok, ktoré si písal v škole. V rámci tvorby sa snaží robiť aj umelecké ziny, aj tie punkové, ktoré mapujú nezávislú hudobnú scénu. Kočo má ohľadom zinov naozaj veľký prehľad, veď ich pre seba či kamošov urobil veľa. Dokonca sa mu s Alicou podarilo v Kubiku urobiť prvý Zine Festival na Slovensku. Okrem zinov sa Kočo venuje hudbe. V Kubiku skúša s viacerými kapelami a tiež sa podieľa na organizovaní koncertov DIY kapiel.
Instagram: @highforehead_press
9. Alica Füssiová
Aj Alica našla v Kubiku druhú rodinu a priestor na mnoho kreatívnych činností, pri ktorých zabúda na svoje starosti. Mladá študentka je multifunkčný prvok celej komunity. Je skvelá kuchárka a ovláda chutné vegánske recepty, ktoré rada ponúka na rôznych akciách a robí tak osvetu ekologickému stravovaniu. Alicka pomáha s mnohými ďalšími projektmi v Kubiku. Baví ju komunikovať s kapelami, ktoré pozývajú na koncerty, dokonca v jednej začína spievať. Taktiež participuje High Forehead Press, pomáha s manuálnou úpravou zinov, ale tiež vytvára svoje vlastné, ale aj ziny pre známych a kamošov. Tvorba zinov je podľa Alicky dobrá preto, lebo vieš prezentovať seba a svoju tvorbu niečím, čo je na papieri. Tvorbu zinov odporúča všetkým, ktorí milujú listovanie v knihách a tlačovinách podobne ako ona. Alica je umelecká duša, vie si nájsť čas na kreslenie, šitie, ale aj ilustrácie, ktoré ste mohli napríklad vidieť v jarnom čísle magazínu Nádvorie.
Instagram: @highforehead_press
10. Matej Vida
Do partie prišiel medzi poslednými a vraj preto, lebo sú tu mierumilovní ľudia, ktorých ešte nestihol pokaziť Instagram. A tiež preto, že tu má priestor na maľovanie plátna väčších rozmerov. Kubik predstavuje viac ľudí a viac možností a tiež príležitosť zviditeľniť sa. Matej Vida je maliar, aj keď začínal grafitmi. Spočiatku sa venoval olejomaľbe, teraz používa skôr akryl. Čo sa týka tém, spracováva myšlienkové a grafické kontrasty, medzi ktorými hľadá vzťahy. Kontrastivizmus vyvrcholil na poslednej výstave, kedy sa mu podarilo spojiť svetlo s tieňom. Ku graffiti sa vracia len sporadicky, je to úplne iný svet založený na sebaprezentácii, egu, vandalstve a voľnosti. Najnovšie pracuje na prenose maľby na iné médium než plátno. Prvým pokusom boli tričká, teraz prechádza k váze a plánuje tiež takto pretvoriť nočný stolík.
Web: matejvida.sk
11. Matúš Greňa
Jeden z najmladších členov Kubika sa točí okolo hudby. Raz by sa chcel stať zvukárom alebo pracovať v nahrávacom štúdiu, lebo má rád dokonalý zvuk. Muziku pozná aj z druhej strany, pôsobí vo viacerých kapelách. Práve preto je Kubiku vďačný za to, že mu dal priestor venovať sa hudbe a rozšíril si sieť kontaktov. Stretnúť ho môžete na koncertoch v Kubiku, kam spolu s Kočom i Alicou pozývajú DIY kapely z celého sveta. To sú zoskupenia, ktoré robia hudbu preto, lebo ich baví, nie s cieľom zarobiť. Presne tak ako kapely, v ktorých hráva s Kočom. Hudobníkom poskytnú zázemie počas zastávky na turné, nocľah a dobré vegánske jedlo. Nejde o žiadnu ziskovú aktivitu, skôr pomoc kapelám, ktoré by si inak takútu šnúru dovoliť nemohli. Ako jedni z mála dávajú v Trnave priestor takým žánrom, ktoré tu často nepočujeme, ako napríklad punk, techno, elektroniku alebo noizz.
12. Andrej Bíla
Pokérovaný chalanisko by sa chcel venovať tetovaniu aj profesionálne. V Kubiku ho stretnete skoro vždy za stolom. Väčšinou drží v ruke fixu alebo ceruzku a kreslí. Jeho obrazy sú také precízne, že vyzerajú, ako keby boli robené počítačovou grafikou. Nedávno dokonca vystavoval v Galérii Za hajzlami, čo je neoficiálny výstavný priestor v podzemí Kubika, ako už názov napovedá, za záchodmi. Okrem vlastnej tvorby pripravuje plagáty pre kapely, ktoré do Kubika prídu zahrať. Venuje sa aj ilustrácii, pomáhal Kubkovi s grafikami na peňaženky. Vyzná sa aj do sieťotlače. Žije skejtovaím a na inom dopravnom prostriedku ho ani neuvidíte. Práve v skejtparku sa spoznal s chalanmi z Kubika a je s nimi v kontakte už od základnej školy. Na Kubiku ho baví najmä to, že sú tu všetci kamaráti, ktorí spolu dokážu robiť a tolerujú sa vzájomne.
Instagram: end_rew
13./14. Braňo Moravčík a Rudko Rokošný
Chalani makajú na svojom vlastnom projekte Sketon. Ako už napovedá samotný názov, vychádza z ich vášne k skejtovaniu a celkovo DIY kultúre a prostredníctvom tohto športu sa tiež dostali do Kubiku. Betonári majú za sebou niekoľko úspešných projektov. Postavili skatepark v Seredi pri Campingu a v Bratislave na Gercenovej. Keď čítate slovo postavili, znamená to, že ho celý navrhli, zmákli aj hrubé stavebné práce a vybetónovali svojimi vlastnými rukami. Okrem toho vedia z betónu urobiť čokoľvek, ideálne vo verejnom priestore, ako napríklad ping-pongový stôl v jednom bratislavskom parku, pretože ako sami hovoria, betón znesie veľa a nie je ľahké ho rozkopať. Okrem verejného priestoru dokážu betón použiť aj na spotrebné produkty, ako napríklad kuchynské linky. Chalani sa neustále aktívne snažia, aby Trnave prinavrátili skejťácku slávu čias minulých. Už niekoľko rokov bojujú o trnavský spot, kde by sa komunita mohla stretávať. Zatiaľ sa im to, bohužiaľ, darí len v rámci DIY scény. Celkovo sa sketoňáci snažia o to, aby ľudia začali vnímať skejt ako šport a zmysluplnú aktivitu. Aj DIY spoty majú podľa Braňa a Rudka význam, pretože dokážu ošumelým miestam prinavrátiť život a kultúre skejťákov dávajú priestor na stretávanie, výmenu skúseností a spoločné trávenie času, teda na rozvoj komunitného života v tejto subkultúre. Sú podľa nich opornými bodmi komunity. Chalani si nájdu čas aj na ďalšie dobré veci. Trnavskému detskému domovu plánujú postaviť ihrisko, na ktorého stavbu získali grant, a teraz deti aktívne zapájajú do jeho tvorby od nápadu, financovanie až po výsledok, aby deti nevideli len výsledok, ale spoznali aj tvrdú prácu, ktorá za ním stojí. Sketon znamená pre chalanov splnený sen, Kubik je útočisko, kam sa radi vracajú a rodina, pre ktorú by spravili čokoľvek. Aj keď ich Sketon zamestnáva na plné obrátky, vždy si nájdu čas pomôcť ostatným ľuďom v Kubiku a aj počas organizácie spoločných akcií.
Facebook: @sketonbeton
15. Matúš Hlinčík
Tento Trnavčan je v Kubiku od začiatku, pretože ho s kamošmi vymyslel. Je to hlavný vymýšľač a manažér, aj keď sám o sebe hovorí, že je skôr už iba prevádzkar a rieši len samotný chod Kubika. V rámci niektorých aktivít stojí za ich celkovou organizáciou a produkciou. Je to hlavne Trnavský rínek, ktorý odštartoval v roku 2013. Tiež mu napadlo urobiť v Trnave Galériu Výklad a mnoho iného. Aj keď Kubik nemá šéfa, on je tým pomyselným formálnym vedúcim. Vedie porady, prináša úlohy a má v rámci komunity prirodzený rešpekt. Je to tímlíder. Okrem toho plánuje, aké veci by sa mohli v Kubiku robiť ďalej. Jeho cieľom je, aby komunita fungovala akýmsi samochodom, čo znamená, že jednotliví členovia by mali sami vedieť, čo a kedy robiť. V Kubiku má kamošov, ktorí sú mu ako rodina. Nie je nič zvláštne, keď po práci ide najprv do Kubika a až potom domov.
***
Vyšlo v čísle: 3 | Leto 2019 >
Všetky čísla: O Magazíne >
