Čo ma naučilo zoznamovanie
TEXT: MAGDALÉNA ŠVECOVÁ, ILUSTRÁCIE: karla a michael
Vydávam sa na cestu spoznávania. Nikdy predtým som intenzívne nerandila, vždy som mala na práci niečo iné. Keď sme v redakcii vymysleli túto výzvu, prijala som ju s patričným rešpektom a obavami – idem s kožou na trh. Na druhej strane aspoň zistím, aký majú v našich životoch význam všetky tie kávičky a drinky, večere a kiná v podobe prvého rande a tiež to, ako niekoho spoznať, keď sa pohybujete stále po rovnakej trase. Žiadny happy end od experimentu neočakávam, ale som zvedavá, ako moje randiace dvojtýždnie dopadne.
Brodím sa lesom s baterkou v ruke a sledujem každý svoj krok, aby som náhodou nezakopla. Všade je tma a bzučiaci hmyz. Našťastie nejdem sama, sprevádza ma človek, ktorého som spoznala cez internet. Aj keď mi v tichu prírody občas napadne, že toto sú možno moje posledné chvíle na Zemi, energiu radšej venujem návratu do civilizácii a otázke, ako som sa sem, do kelu, dostala.
Tinder kamoš
Ach, už si spomínam. Môjmu nečakanému spojeniu s prírodou predchádzali desiatky swipe-upov a swipe-downov na Tindri. Tento spôsob zoznámenia skúšam ako prvý, pretože je najjednoduchší. Stačí si uploadnúť pár pekných fotiek a keď chcete, tak môžete o sebe niekoľko informácií uviesť v profile. Vraj to zvyšuje šance na zoznámenie sa s človekom s podobnými záujmami. Počas swipovania sa cítim neskutočne povrchne. Do digitálneho zabudnutia posielam niekoho len na základe prvého dojmu (založeného na fotkách!) a miestami mi je z toho fyzicky zle. Na druhej strane, kto si už len dá na Tinder fotku s pytónom alebo má v popise text piesne od Metalindy? Po desiatkach matchov začína tá náročnejšia časť, ktorú nazývam vypisovanie. Udržať tok konverzácie na Tindri tak, aby bola stále vtipná a zároveň sa človek na druhej strane o mne niečo dozvedel, je ťažké a pre mňa osobne vyčerpávajúce. Nemám rada prázdne reči a celkovo vypisovačky, navyše to stojí veľa času. Je tu jeden chalan, s ktorým sa mi píše celkom fajn, dokonca aj povinné jazdy typu „kde pracuješ“ a „čo robíš vo voľnom čase“ plynú uvoľnene a normálne. Chalan v mojom veku ale stretnutie stále odkladá. Vynaložená energia ide do hája, aj keď si sem-tam ešte napíšeme, kto má čo nové. Najhorší sú tí, s ktorými si vypisujeme intenzívne celý večer a na druhý deň ako keby sa nič nestalo. A samozrejme, zopár mužov sa ma na rovinu pýta, či nemôže prísť ku mne na byt. Ďakujem, pohlavné choroby si neprosím.
Po troch dňoch to začínam vzdávať, keď mi zrazu pípne správa od chalana, s ktorým sme prehodili pár správ. „Nevybehneš von na drink?“ Po krátkom stalkovaní jeho Instagramu a následne Facebooku konštatujem, že ide o reálneho človeka, a súhlasím. Stretávame sa v meste a ja ho vidím už z diaľky. Fotky neklamali. Pokračujeme zoznámením a small talkami v rade na bare. „Nebude to také márne,“ hovorím si. Máme si čo povedať, takže obavy z trápneho ticha sa nenapĺňajú. Nevravím, že je to úplne môj typ, ale chalan je celkom v pohode a čas pri ňom uteká rýchlo. Akurát som z toľkého pretlaku „tindrovania“ zabudla, o čom sme si predtým písali, a občas sa ho na niektoré veci pýtam dvakrát. Je pokročilá hodina a ochladzuje sa. Týpek ale nemá sako, tak mrzneme obaja. Odprevádza ma až pred dom, vymieňame si kontakty, nasleduje objatie a potom niečo, čo som vôbec nečakala. Moje Tinder rande ma chytá za zadok! „Robím len takú kontrolu,“ zasmial sa a ja si vravím, že to snáď bude početnými drinkami. Dnes si však hovorím, že som ho mala uzemniť.
„Človek občas nájde namiesto lásky nového kamoša. A to je niekedy ešte lepšie.“
Dohodli sme sa, že si spolu vyjdeme aj na druhý deň, takže mám lepšiu šancu ho spoznať. Stretávame sa a hneď ma počastuje komplimentom. Ideme sa prejsť do prírody, no dnes už komunikácia ide o čosi ťažšie, teda aspoň z mojej strany. Asi preto, že s chalanom vlastne nemáme až tak veľa spoločného. Je odo mňa trochu mladší a rieši iné veci než ja. Dívame sa na vodnú hladinu, začíname sa rozprávať o živote, keď tu zrazu z neho vylezie: „Vo veľa veciach si mi úplne sadla, s tebou by som si vedel predstaviť život.“ Pozerám na neho a krútim hlavou. „Veď ma poznáš dva dni.“ Neviem, prečo mi to povedal, či to myslí vážne alebo je to len baliaca fráza. A tak sa pomaly poberáme domov, predsa len sa stmieva a aj debata akosi upadá. Keďže tento článok čítate, prežila som. Stretko z Tindra bolo fajn, ale nebolo to ono. Človek občas nájde namiesto lásky nového kamoša. A to je niekedy ešte lepšie. Celkovo však tento spôsob zoznámenia nezavrhujem, aj keď som bola voči nemu zo začiatku skeptická. Ja som na tejto sociálnej sieti natrafila na celkom dosť normálnych ľudí.
Ghosting naslepo
„Streda večer o 20.00 pred hrubým kostolom. A maj na sebe niečo červené,“ čítam si v správe od Nikoly, ktorá mi dohodila rande bez toho, aby som vedela, s kým strávim nasledujúce stretnutie. Popravde, voči rande naslepo mám určité predsudky. Človek sa cíti akosi neschopne, keď ešte aj rande mu musí dohodiť tretia osoba. Nervozita a očakávanie ma prinútili vyraziť na slepé rande s predstihom. K červenej košeli a rifliam si poučená z predošlej skúsenosti radšej beriem do kabelky aj teplejší sveter. Čím viac sa približujem ku kostolu, tým som viac v strese. Okolo postáva niekoľko ľudí v hlúčikoch, ale nikto sa ku mne nepriznáva. Sedím na lavičke a sledujem okoloidúcich chlapov. „Je to on?“ pýtam sa zakaždým, a keď dotyčný prejde bez povšimnutia, tak si vydýchnem. Niektorí vyzerajú dosť divne, iní zas úplne v poriadku, ale aj tak ma výrazne stresuje, že neviem, kto príde. Kostol odbil 20:00 a stále nič. Hladina stresu dosahuje vrchol a ja rozmýšľam, koľko minút meškania je na rande povolené. 20:03 na mňa máva vysoký chalan v košeli a saku. Ten sa na rande teda nahodil. Jakub, ako ho budem volať v tomto článku, mi hneď ponúka svoje sako. Vidí, že ma v tej červenej košeli trasie od zimy. „To je milé,“ myslím si a vyberám si svoj sveter. Vydychujem si po druhýkrát, lebo ho vlastne aj trochu poznám. „Trnava je fakt malá,“ hovorím si minimálne stýkrát v živote. Chvíľu sa prechádzame a zakotvíme v jednom z najkrajších trnavských parkov. Jakub je pripravený a vyberá z tašky víno a poháre, tak si štrngáme. Konverzácia ubieha vcelku rýchlo a uvoľnene. Smejeme sa, rozprávame o práci, živote a s ubúdajúcim vínom prichádza aj na filozofické otázky. Asi po hodine sa pri nás zastavuje jeho kamoška a zoznamujeme sa. Či je to náhoda alebo plánovaná kontrola, zostane už asi navždy záhada. Jakub je vzdelaný, múdry a vtipný. Podľa toho, čo mi hovorí, je celkom všestranný, a to sa mi na ľuďoch páči. Je mi s ním dobre, ani domov sa neponáhľam. A dokonca nemá žiadne úchylné ťahy! Pozýva ma na pizzu, veď to víno treba niečím zajesť. Atmosféra je uvoľnená a nasleduje ďalšia časť programu. Jakub z tašky vyťahuje sadu čudných želiezok slúžiacich na otváranie čohokoľvek zamknutého. Vydychujem si, keď mi hovorí, že ideme odomykať zámky na moste. Už som si myslela, že ideme vykrádať byty. „A nemyslíš si, že tým zničíme niečiu lásku?“ pýtam sa ho sarkasticky. Okolnosti nám (ne)priali a všetky zámky zostali na svojom mieste. Je zhruba polnoc a ako správny džentlmen ma ide odprevadiť až pred dom. Ani ma nechytil po ceste za ruku, tak si vravím, že z toho asi nič nebude. Zastavujeme pred mojím vchodom a dáva mi bozk na rozlúčku. A aký parádny! Asi mám v bruchu motýliky.
Na druhý deň sa mi ozval, tak mu píšem, že ak by chcel, môžeme si to niekedy zopakovať. To bola naša posledná komunikácia, po Jakubovi sa zľahla zem. Ako žena ihneď začínam prepočítavať a analyzovať, kde sa stala chyba. Kamošky píšu, že sa isto ozve a že asi len hrá nejaké manipulačné hry, ale telefón necinká. Usudzujem, že keď človek pije, pravdepodobne vníma realitu inak. Asi som mala privysoké očakávania. Na druhej strane, bez viny nie som ani ja. Dva dni po našom rande ho stretávam. „Do riti, to si musíš robiť srandu. No nič, si dospelá, normálne sa mu pozdravíš,“ myslím si. Preto vchádzam do miestnosti a tvárim sa, že ho nevidím. Podotýkam, že som v priestore, v ktorom sú traja ľudia a ja som jedna z nich. Skryjem sa za roh, vybavím, čo mám a utekám preč. Hlavne nenápadne. „Mám síce 29 rokov, ale mentálne som ešte asi neprekročila osemnástku,“ vravím si počas početného facepalmovania. Tieto riadky píšem zhruba päť dní po rande a stále nič. Aj ma to trochu trápi, lebo Jakub mi povahovo celkom sadol a asi by som ho chcela spoznať viac. Happy end sa teda nekoná a ja som na vlastnej koži zistila, aké to je, keď vás niekto „ghostne“, rozumej odmietne ignoráciou. Nevadí, život ide ďalej.
Obrátené garde
Rozhodla som sa, že zavolám von jedného môjho známeho, ktorý sa mi celkom páči, ale nikdy som sa k tomu neodhodlala – som posero. Vždy sa mi zdalo, že je medzi nami nejaké iskrenie. Pozývam ho na nedeľnú turistiku, lebo už mám mestských rande dosť. Prekvapivo hneď súhlasí, ale opäť to bude mestská turistika. Polhodinu pred dohodnutým vyzdvihnutím mi píše, že je ready. Džízs, ja ešte len vstávam a zhodnocujem, že asi bola chyba ísť včera večer na jedno. Rýchlo sa dávam dokopy, zatiaľ čo on mi ide kúpiť kávu na benzínku. Do úst si pchám asi tri žuvačky, nech nie je cítiť, kde som v noci bola. Nasadám do auta a prehodíme nejaký ten small talk. Ja som celkom žoviálny človek, ale nie je mi veľmi do reči. Zo začiatku sa musím trošku viac snažiť s vymýšľaním tém a celkovým tokom konverzácie. Po kávovej prestávke na pumpe sa však ľady prelomili. Vyzvedá, prečo nemám frajera, a potom mi vysvetľuje, z akých dôvodov nemá nikoho on. Je dosť sebakritický a ak tieto informácie hovorí každej potenciálnej frajerke, tak sa ani nečudujem, že je sám. Na druhej strane je aspoň úprimný. Ďalej sa ma pýta, aké sú moje predstavy o ideálnom chlapovi. „Čo ja viem?“ Musím dlho premýšľať, kým prídem so zoznamom aspoň piatich kvalít. Napodiv, môj parťák sa v každej našiel. Čo však od partnera určite nechcem, je šialené šoférovanie. Ja som predpisová šoférka a počas cesty som stále v strehu, brzdím nohami o podlahu a zvažujem, že naspäť pôjdem vlakom.
„Pánko ma chce radšej ešte zobrať na kúpalisko (pričom nemám plavky), ja rázne odmietam.“
Na moje veľké prekvapenie sme na miesto dorazili živí a zdraví a ja som počas cesty strašne vyhladla, tak navrhujem raňajky. S výhľadom na rieku vo fancy reštike by to mala byť celkom romantika. Miesto toho však s dotyčným vediem argumentačný súboj a obhajujem základné hodnoty, ktorými sa v živote riadim, lebo on napodiv svet vníma úplne inak. Debatu končím tým, že akceptujem jeho odlišný postoj, ale napriek tomu s ním nesúhlasím. A on si ide zase od začiatku svoje. „Asi ma jebne,“ hovorím si v duchu. Ideme sa prejsť a mne sa chce čoraz viac ísť domov. Raňajková diskusia ma značne vykoľajila a som dosť nervózna. Pýtam sa samej seba, či je normálne, že vás človek chytí za ruku alebo pás pri prechádzaní cez cestu. Vyzerám, že neviem prejsť na druhú stranu? Možno je to len džentlmenský prejav, veď v reštaurácii mi odsunul stoličku predtým, ako som si sadla. No nič, musím vymyslieť plán B. Po návšteve ďalšej pamiatky hovorím, že by sme už aj mali ísť, lebo mám ešte robotu a cesta domov je dlhá. Pánko ma chce radšej ešte zobrať na kúpalisko (pričom nemám plavky), ja rázne odmietam. Cesta domov je plná boja za bezpečnú jazdu, čo sa mi nakoniec darí vylobovať, aj keď párkrát mám chuť povedať, aby zastal na odpočívadle a nechal ma tam. Zrazu mu napadlo, že by sme sa mohli ešte niekde zastaviť najesť. No nič, píšem kamoške, nech zavolá s urgentnou záležitosťou. Týmto sa ti chcem poďakovať, Sima, máš to u mňa. Konečne doma. Prosím ho, aby mi dal vedieť, koľko dlžím peňazí za celý výlet. O fifty-fifty rozdelení nákladov však nechce ani počuť, vraj mám nabudúce vymyslieť nejaký program ja. Neskôr mi píše, že čo robím večer, či neprídem k nemu na drink. Odmietam, lebo som unavená. A to už ani nie je výhovorka. Som si vedomá toho, že som sa v tomto prípade nezachovala veľmi dospelo a správne. Vlastne kopírujem správanie, ktoré ma nahnevalo pri Jakubovi z rande naslepo. Radšej by som mala džentlmenovi s opačnými názormi priamo povedať, že mi prekážajú jeho postoje a nevymýšľať iné scenáre. Je to dobrý človek, hlavný problém je ten, že sa rozchádzame v elementárnych veciach. Aj on si zaslúži, aby som s ním hovorila na rovinu.
Singles freak show party
Po tomto zážitku si dávam chvíľu pauzu. Navyše som stále rozčarovaná z Jakuba a nemám vôbec náladu spoznávať niekoho nového. Kolegyňa Evka ale spomína, že sa chystá na singles party pre nezadaných. Chvíľu rozmýšľam a kupujem si lístok ako investíciu do možného vzťahu (alebo ako to nazvať). Vraj nás tam bude cez tristo, takže šanca sa zvyšuje. Akcia sa nesie v duchu letnej párty v exteriéri. Pravdupovediac, na diskotéku pre slobodných idem s veľkými predsudkami. Dá sa vôbec nájsť niekto, pri kom mi poskočí srdce, organizovane? Veľmi tomu neverím, tak si vravím, že sa aspoň zabavím. Evka má za sebou asi dve podobné párty a nemá k nim až taký negatívny postoj ako ja. „Raz som spoznala dvoch zaujímavých mužov, boli z toho neskôr aj ďalšie rande,“ prezradila mi. Po príchode do areálu ma ovalí hlasná hudba. „Ako sa tu dá preboha zoznámiť, keď si nepočujem vlastného slova?“ Personálne obsadenie tohto „zájazdu“ mi miestami naháňa strach. Vekový priemer je zhruba 35, čo mi vôbec neprekáža. Ľudia stoja v hlúčikoch, prišli sem partie, dvojice, ale aj samotári. Všade, kam sa pozriem, sú však úlisne pôsobiaci chlapi „na love“, ktorí vyzerajú, akoby sa celí natreli niveou a najvyššie vzdelanie dosiahli vo fitku. Protipólom sú zas tichí muži, stojaci v ústraní, ktorých sa bojím, lebo neviem, či sa hanbia alebo plánujú vraždu. Keďže predsudky treba vyvrátiť, ideme aj s Evkou na speed dating, čo je jedna zo sprievodných aktivít singles párty. Celý proces mi pripomína offline verziu Tindra. Počas štyroch minút musím odhadnúť, či sa mi daný človek páči. Ak áno, označím tento fakt vo formulári a organizátori nás neskôr prepoja. Samozrejme, len v prípade, ak dotyčný prejavil v dotazníku sympatie voči mojej osobe. Nakoniec neodporúčam do užšieho výberu nikoho. Za tie štyri minúty sa mi ľudia pod konverzačným nátlakom (preboha, o čom sa len budeme baviť?) viac zhnusili, než by sa mi zapáčili. Oveľa viac energie totiž venujem témam a otázkam než reálnemu spoznávaniu daného človeka. Alebo mi len na stoličke nepristál taký, s ktorým by som si rozumela. Padajú otázky typu: čím sa živím, ako trávim voľný čas a či som dobrodružný typ. Najlepšie sa mi asi rozprávalo s prvým a posledným účastníkom, lebo obaja mali v hlave niečo viac než piliny. Reálne si však asi päť minút po speed datingu neviem spomenúť na niektoré tváre potenciálnych frajerov. Vraciame sa naspäť do víru hudby, kde s pribúdajúcim alkoholom u niektorých ľudí odchádzajú zábrany. Pripadá mi veľmi bizarné, ako sa niektorí chlapi snažia ženy uchvátiť tancom. S Evkou sme dvojica, sem-tam sa nám niekto počas čakania v rade na drinky prihovorí. Moje negatívne prednastavenie voči tejto akcii mi však nedovoľuje s niekým nadväzovať kontakt. Stretávame však jedného známeho, ktorý chodí na podobné akcie často a stále dúfa, že tu niekoho stretne. Verím, že sa mu to podarí, vyzerá byť dobrý človek. Neviem, možno tu niekto našiel toho pravého alebo tú pravú, ale pre mňa je singles párty ako akákoľvek iná párty, akurát sa nemusím pozerať, či má dotyčný na ruke prsteň. Riadená neviazaná zábava a alkohol nie je pre mňa cesta a miesto, kde chcem spoznať svojho partnera. Preto po troch hodinách odchádzame. Konečne. Čo by som s odstupom času možno urobila inak? Asi sme si mali dať s Evkou na chvíľu rozchod a vyskúšať sa s niekým zoznámiť takto. Ale keby ste tam boli vy, tiež by ste sa asi báli zostať čo len na chvíľu sami.
Ponaučenie
Nechcem nikomu radiť, absolvovala som len štyri skúsenosti v oblasti, ktorá je aj tak veľmi individuálna a nedajú sa v nej robiť žiadne všeobecné závery. Randenie alebo chodenie von, nazvite si to, ako chcete, určite odporúčam, je to skvelý spôsob, ako prísť vyraďovacím spôsobom k osobe, ktorú sa snažíme nájsť. Človeka dokážete viac spoznať a rozhodnúť sa, či je s vami kompatibilný. A možno je to celé len o správnej konštelácii náhody, aktuálnej nálady, životného presvedčenia a veľkej kopy chémie. Keď sa vám nechce, nerandite. Prídete však o kopec zážitkov, zaujímavých ľudí, skúseností a rozhovorov. V procese pomedzi jednotlivými rande som sa cítila miestami vyčerpane, inokedy nervózne. Venovala som veľa energie ľuďom, ktorých už možno nikdy nestretnem. Na druhej strane som sa naučila o sebe mnoho nových vecí. Nekonečné konverzácie vás prinútia rozmýšľať nad rôznymi témami, lebo sa vás na ne jednoducho opýtajú. Ja som napríklad zistila, aké parametre by mal mať človek, s ktorým chcem žiť. Sama som sa hodila do vody a musela sa naučiť plávať. S tým súvisí aj schopnosť „predať sa“. Nemôžem prísť na stretko ako utiahnutá osoba, musím zo seba vydať to najlepšie, ideálne v kombinácii s prirodzenosťou. A tak som sa naučila nehanbiť sa hovoriť o svojich názoroch a postojoch, zvykoch i zlozvykoch a prezentovať ich ako niečo normálne a štandardné. Samozrejme, objavila som aj nedostatky, ktoré mi tento drobný experiment nepomôže vyriešiť na počkanie. Komunikovať dôležité témy na rovinu je pre mňa stále výzva, pred ktorou mám strach a rešpekt. Vyjasniť si s niekým, čo to medzi nami vlastne je respektíve nie je, mi vyvoláva bruchabôle. Niekde medzi výletom do zahraničia a singles párty sa mi ozval Jakub z rande naslepo. Stretli sme sa teda ešte raz, chcela som si vyjasniť jeho zmiznutie. Vraj bol v jednom kole a nestíhal. „Okej, beriem.“ Bolo to také všelijaké medzi nami a nevedela som úplne správne odkomunikovať, čo mám na srdci. Momentálne neviem, ako to celé dopadne. Asi budem musieť oželieť moje bruchabôle a vyjsť s kožou na trh. Tentokrát to bude ťažšie, než pri získavaní skúseností do riadkov reportáže, ktorú ste si práve prečítali.
Epilóg
Asi týždeň po poslednom stretnutí s Jakubom som sa odhodlala, že mu poviem, čo mám na duši. Veď čo môžem stratiť? Iba týždne dohadov, rozmýšľania a imaginácií. Už keď chcel zavolať na naše stretko svojho kamoša, prišlo mi to akési divné. „Je mi s tebou fajn, aj keď nehľadám vzťah, potešilo by ma, ak by sme sa stretávali ďalej. Pochopím, ak to tak ale ty necítiš.“ Takto zneli dve vety môjho životného prekonania sa, na čo prišla facka hodná tohto dospeláckeho aktu. „Ja by som bol rád, ak by sme boli kamoši.“ Jakub to tak vraj necíti, nie je na takom mieste v živote a bla-bla-bla. Teraz uvažujem, ako sa rozísť a odísť v mieri bez nejakých ďalších trapasov. Tento náš trnavský bonviván ma chce ešte odprevadiť domov, tak mu hovorím, že by som sa prešla radšej sama. Kupujem si marsky a obvolávam kamošky. Ja sa vlastne ani nehnevám na neho, veď to nie je jeho chyba. Nasratá som predovšetkým na seba, že som sa niekomu takto otvorila. Na druhej strane, on mi dával dosť výrazné signály, že nechce byť len kamarát. Keď vám niekto píše uprostred noci, či by nemohol vedľa vás spať (podotýkam, nie so mnou), tak nepredpokladáte takýto zvrat. Toto je len jeden extrémny príklad, bolo toho viac. Ale to je tak, my ženy vnímame mužské správanie inak, než ukazuje reálna prax. Teraz si dávam od randenia pauzu, veď keď niekto príde, tak príde. Keď nie, nič sa nedeje. Aspoň viem, že už som okej s tým, aby som si niekoho vpustila do života. Pred touto randiacou výzvou to tak vôbec nebolo.
Pár praktických rád:
Na rande si vyberte miesto, ktoré je vám blízke (a je neďaleko vášho domu). Pokojne absolvujte nejakú aktivitu, aspoň si prirodzene nájdete tému na rozhovor.
Dve až štyri deci vína neuškodia, skôr pomôžu odbúrať stres. Šesť gin tonicov je už trochu veľa, môže to viesť k neprimeranému správaniu alebo nereálnym predstavám o človeku, s ktorým ste vonku.
Vezmite si so sebou hotovosť. Ak podnik nemá terminál, ťažko si rozdelíte účet. Ja som však na mojich potulkách nemusela platiť nič, aj keď som chcela. Chlapi sú v tomto staromódni, ale pre istotu vždy povedzte, že svoju časť účtu zatiahnete vy. Treba chrániť ženskú česť a emancipovanosť.
Ideálne príďte na rande v dobrej kondícii a s pozitívnym nastavením. Zlú náladu, externé hnevy a vplyvy, ale aj predsudky nechajte doma, aby tieto faktory neovplyvnili celkový priebeh stretnutia. A nebuďte po opici.
Nerobte sa lepším/lepšou, než ste. Sami si ušetríte kopec času tým, že nebudete s človekom, ktorý je váš úplný opak.
Riešte aj vážnejšie témy, než len tie základné typu práca, voľný čas. Nebojte sa zabrdnúť aj do svetonázoru a či náhodou dotyčný neverí, že Zem je plochá.
Majte otvorené oči, nebojte sa a dajte šancu aj osobe, ktorá možno na prvý pohľad nie je pre vás. Choďte aj na druhé rande, človek sa na ňom ukáže v úplne inom svetle.
Komunikujte. Ak sa vám osoba páči, povedzte jej to na rovinu. Nemáte čo stratiť, iba ak tak čas rozmýšľaním nad tým, či to aj ona alebo on vníma podobne.
Ak vám s niekým nie je dobre, povedzte mu to. (Nie ako ja!) Vyhnete sa ďalším vykrúcačkám.
Ak vám vaša polovička stále neskrížila cestu, nesmúťte. Nie je predsa nič lepšie, ako spať sám vo veľkej posteli, nie?
Vyšlo v čísle: 8 | Jeseň 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >
