Dušan Vančo
Svet rádií ho sprevádza celý život.
Text: Zuzana Fajta, Foto: Peter Lančarič
Rádiá sú s ním späté celý život. Začínal v legendárnom Rádiu Twist, neskôr prešiel do novovznikajúceho „efemka“. Dnes má vlastné – Trnavské, ktoré za krátky patrí medzi najpočúvanejšie v Trnave a okolí. Okrem toho je aj riaditeľom Nádvoria, ktoré túto jar oslávi druhé narodeniny.
Ako si sa dostal k práci v rádiách?
Rádio ma vždy fascinovalo ako rýchle a jednoducho dostupné médium, a bolo aj mojou prvou naozajstnou prácou. Niekedy počas strednej školy som sa vybral do Bratislavy, s jasným cieľom – pracovať v niektorom z nich. Vtedy som ešte podľa adries získaných zo Zlatých stránok obehal všetky existujúce rádia a ako devätnásťročný som dostal príležitosť pracovať v Rádiu Twist. Bola to nielen prvá, ale aj jedna z najlepších rádiových skúseností, aká sa mi mohla stať. Fungovala v ňom skvelá partia novinárov, ľudí, ktorí robili špičkovú žurnalistiku. Myslím si, že ak má človek šťastie na prvú prácu, tak sa to s ním ťahá celý život.
Kedy u teba vzplanula láska k rádiu?
Vzťah k rádiu vznikal spolu so vzťahom k hudbe a hovorenému slovu. Keď som mal 12 rokov, začal som šíriť hudbu malým DIY pirátskym vysielačom na sídlisku a postupne z toho vznikol celoživotný koníček. Bolo to začiatkom 90. rokov, tesne po tom, ako sa zmenil režim a ešte len začínali vysielať prvé súkromné rádiá. Celý rádiový svet bol na Slovensku nepopísaným papierom, regulácia bola ešte v plienkach.
Ako vyzeralo Dušanove pirátske rádio na sídlisku?
Bol som technicky zdatný, neskôr absolvent elektrotechnickej školy, a tak som vedel postaviť kompletne vlastné štúdio so zariadením na vysielanie. V detskej izbe. Teraz je trend robenia hudby v domácich „bedroom“ štúdiách. V tých časoch som mal v podstate tiež také malé domáce štúdio s gramofónmi a kazeťákmi, na ktoré som si najskôr nahrával hudbu zo zahraničných rádií a tú som potom vysielal. Čo nebolo dostupné, muselo byť skrátka nahraté. Štúdio malo malý pirátsky vysielač s krátkym dosahom, dnes by sa dalo povedať, že asi na úrovni výkonu autorádiového FM vysielača.
Kto počúval tvoje rádio?
Asi zo dvadsať ľudí. (Smiech.) Bola to pomerne masovka!
Bolo tam aj hovorené slovo?
Jasné! Rodičov som doslova ukecal, aby mi dali vreckové na profesionálny mikrofón. No som rád, že sa záznam nezachoval pre budúce generácie, lebo to bolo dosť naivné. (Smiech.) Uvádzal som pesničky a vždy, keď sa mi podarilo získať niečo nové, som o tom hovoril ako o úplnej novinkovej bombe na Slovensku. Keďže som skladby nahrával cez satelit z BBC Radio 1, v podstate to bola asi aj pravda. Prvopočiatkom celej idey môjho rádia bol šíriť novú hudbu, ktorá bola u nás málo dostupná.
Spomínal si svoje profesionálne začiatky v Rádiu Twist. Svojho času to bolo naozaj veľmi dobré rádio, najmä v časoch mečiarizmu.
Bolo to rádio, ktoré ma formovalo v témach spoločenskej zodpovednosti, ale aj v politickom prehľade. Treba si uvedomiť, že to bola v podstate doba bez internetu. Bežný človek sa na sieť nedostal. Akékoľvek pátranie po informáciách alebo čokoľvek, čo je dnes bežné – ako napríklad zdieľanie názorov cez sociálne siete – neexistovalo. Názory formovali ľudia, ktorí mali prejdenú kamennú žurnalistiku. V Rádiu Twist som pracoval ako technik, čo znamená, že som sa priamo podieľal na tvorbe Žurnálov, teda hlavných spravodajských relácií. Už od začiatku som bol pri všetkých kauzách. Napríklad legendárne „Do tankoch“ Jána Slotu, ktoré sme neskôr strihali do vysielania, prišlo anonymne na kazete poštou v obálke kolegovi Karolovi Lovašovi. Dnes dorazí niečo podobné do všetkých redakcií naraz jedným e-mailom. Bola to naozaj autentická doba, v mnohom trochu jednoduchšia než súčasný dezinformačný chaos na internete. Neskôr som v rádiu robil na náročnejších zvukových projektoch a copywritingu. Veľmi ma chytila práca na štyridsaťdielnom seriáli The BBC Millenium countdown. Každý diel obsahoval hudbu z daného roku a autentické zvuky z archívov BBC za posledných 50 rokov. Spolupracoval som na ňom s Jánom Mečiarom zhruba rok, spravidla počas víkendov. Bavilo ma to a bola to pre mňa aj škola zodpovednosti, vytrvalosti a kreativity. Po šiestich rokoch v Twiste som dostal ponuku z Rock_FM rádia, ktoré sa čoskoro malo meniť na Rádio_FM.
Ako prišlo k tejto zmene?
Rock_FM rádio bolo jedným z okruhov verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Vzniklo tesne po revolúcii a prinieslo do zatuchnutého slovenského éteru progresívne prvky s novou, mladou anglo-americkou hudbou a neformálnym prejavom moderátorov. Bolo jediné svojho druhu a vďaka tomu neohrozene získalo obrovský náskok v počúvanosti. Počas svojej existencie sa však postupne historicky vyčerpalo. Novovznikajúce komerčné rádiá rýchlejšie inovovali a boli progresívnejšie než štátne rádio. Postupne sa tak stratil dôvod, aby rozhlas prevádzkoval okruh, ktorý konkuroval obsahom i formou súkromným vysielateľom. Vznikol priestor na diskusiu, či by predsalen nebolo dobré prevádzkovať rádio venujúce sa menšinovým žánrom, ktoré by boli pre súkromné rádiá nerentabilné. V roku 2004 sa vtedajšie vedenie Slovenského rozhlasu rozhodlo pretransformovať pop-rockový formát Rock_FM rádia na rádio podobné alternatívnym v zahraničí. Ja som dostal ponuku byť pri tom. Spočiatku som bol v novovzniknutom Rádiu_FM zvukový kreatívec, neskôr som sa stal programovým riaditeľom.
Programový riaditeľ je veľmi dôležitá úloha. Ako si sa jej zhostil?
Dnes si to fanúšikovia „efemka“ ťažko vedia predstaviť, ale Rádio_FM hralo vo svojich začiatkoch veľa komerčnej popovej hudby. Princíp, akým vtedy fungovalo nasadzovanie hudby do rotácie, sa volal „white and black“ – cez deň pop, večer alternatíva. Hybridný dvojfarebný formát však dobre nezafungoval. Rádio poriadne neoslovilo ani jednu, ani druhú skupinu poslucháčov. Mojím prvým rozhodnutím bolo teda vysielanie zjednotiť. Dôležitá však bola podpora topmanažmentu, pretože bolo jasné, že alternatívny celodenný formát bude mať vplyv na čísla počúvanosti a postupne sa objavia otázky rentability. To sa aj stalo. Som však presvedčený, že aj za cenu neustáleho obhajovania pozície dostalo svoju tvár. Má verných poslucháčov a robí presne to, čo sa od verejnoprávneho rádia očakáva - službu ľuďom. V Rádiu_FM som bol spolu asi 7 rokov, zažil som tri manažmenty, prerod inštitúcie do RTVS a postupne som nadobudol pocit, že potrebujem zmenu. Vo vtedy novovzniknutej RTVS som začal viesť projekt Nové médiá. Náš mini tím vytvoril spoločný web, mali sme na starosti plán a vývoj aplikácií, ale aj veľa boja s legislatívou a technológiami. Historicky totiž televízia aj rozhlas fungovali úplne rozdielne. Kým sa vôbec podarilo zladiť formáty a výstupy pre nový web, trvalo to mesiace.
Z RTVS si potom odišiel do súkromného rádia Európa 2. Čo ťa viedlo k prechodu do takéhoto komerčného formátu?
Budem sa opakovať, ale rádio ma naozaj fascinuje. Začalo mi chýbať a zmenami v mojom súkromnom živote mi opäť skrížilo cestu. Európa 2 vtedy hľadala manažéra pre marketing a program. V istom zmysle ma lákalo prísť do rádia, ktoré funguje na úplne iných princípoch než verejnoprávne médium. Tlak na výsledky dáva menší priestor experimentovaniu a kompromisom. Navyše, bolo súčasťou etablovanej francúzskej skupiny Lagardère. Mojim kamarátom a bývalým kolegom sa to možno zdalo nepochopiteľné. Cítil som, že som sklamal ideály, za ktoré sme bojovali – teda prinášať iný obsah než komerčné stanice. Svet však nie je dvojfarebný a to, akú hudbu počúvam v súkromí, nikdy nemalo presah na moju prácu. V rámci skupiny som vtedy absolvoval aj krátku stáž v Rumunsku. Bol som v ich najpočúvanejších rádiách, výrazne vpred sa posunulo moje vnímanie marketingu rádia a tiež to, ako je pre poslucháča dôležitá emócia. Jednoznačne to bola dobrá skúsenosť s kvalitným tímom, ktorá mi doplnila presne to, čo človek príliš dlho stojaci na jednom mieste nevidí.
Počas tvojej profesionálnej kariéry sa v rádiách, ale aj mimo nich veľa zmenilo. Na začiatku si ľudia z nich nahrávali pesničky na kazety, lebo hudba nebola tak masovo dostupná. Potom prišiel internet a nelegálne šírenie hudobného obsahu. Dnes ľudia za hudbu platia streamovacím službám. Ako túto zmenu vnímaš ty?
Internet zmenil všetko. Nielen obsah, ale aj správanie ľudí. A to podľa môjho názoru radikálne. Rádio už nie je to médium, ktoré je najrýchlejšie. Na hudobné novinky si stačí pustiť niektorý z playlistov Spotify alebo YouTube. Algoritmus riadi náš život. Na obsah máme spravodajské aplikácie, ktorých sú tisíce. Rádio súčasnosti je na rozdiel od sociálnych sietí plných hoaxov, fake news a umelohmotných instagramových životov ozajstným priateľom a selektorom. Jeho moderátori tvoria ambient k práci, relaxu, šoférovaniu, skrátka k čomukoľvek, čo v tej chvíli robíš. Na hudbe v rádiu v roku 2020 až tak nezáleží. Záleží však na vytvorenom pocite. Aj od priateľov očakávaš, že sa s nimi budeš cítiť dobre, vyberú informáciu, ktorá ťa zaujme, dajú ti tip na hudbu, ktorá by sa ti mohla páčiť, vezmú ťa na dobré jedlo. Že ťa jednoducho povedané nezahltia nepodstatným balastom, no stále ťa obohatia. Túto schopnosť rádio podľa mňa má a internet ju postupne stráca. Bičuje emócie, zosilňuje frustráciu, polarizuje a dokonca vyhráva voľby. Nájsť niečo naozaj autentické zaberie veľa času. A čas je pre nás štyridsiatnikov dôležitý. Preto sa poslucháči v tomto veku vracajú k rádiám alebo podcastom. K médiu, ktoré majú šancu vnímať popri tom všetkom, čím ich zahlcuje život.
A čo technologický posun?
Štúdiá sú v súčasnosti omnoho menšie. Nemajú CD prehrávače, archív. Hudba je už len v počítači, dáta na cloude. Rádia sa scvrkli na jednu miestnosť, kde je vysielacie štúdio, ktoré vie byť zároveň aj produkčným štúdiom. Jedným gombíkom sa dá prepnúť nastavenie na mixážnom pulte. Rádio vysiela, no v štúdiu sa dá popri tom nahrávať napríklad podcast.
Zatiaľ posledné rádio, kde sa angažuješ, je Trnavské. To, že sídli na Nádvorí, ťa s ním v konečnom dôsledku aj spojilo. Ako teda vzniklo?
Je to trochu obšírnejší príbeh. Môj prechod z Európy 2 bol do verejnej správy. Narodila sa mi dcéra a dochádzanie do Bratislavy bolo stále náročnejšie. Rozhodol som sa preto prihlásiť na marketingovú pozíciu, ktorú vtedy otvorilo Mesto Trnava. Prišlo mi to ako skvelá príležitosť začať pracovať pre rodné mesto, ktoré milujem a v ktorom žijem. Na marketingu som tu aj chvíľu pracoval, no asi po štvrťroku som dostal ponuku viesť Kanceláriu primátora Petra Bročku. Pre mňa úplne nový druh práce a fungovania. Opäť ma však zasiahlo rádio. Projekt malého lokálneho vysielania, na ktorom sme pracovali niekoľko rokov, ožil. Pre vysvetlenie – nájdenie a formálne získanie FM frekvencie trvá dlhé roky. Zrazu sa ju však podarilo takmer neočakávane získať, takže rozhodnutie vrátiť sa do súkromnej sféry bola nevyhnutnosťou. S partnermi sme začali hľadať priestor pre vysielacie štúdio. Oslovil som Michala Trnku, jedného z majiteľov vtedy ešte vznikajúceho Nádvoria. Rozprávali sme sa, či by rádio v priestoroch vôbec chcel, a mne sa zdalo, že by to mohlo byť vzájomne prospešné. Nápad sa mu zapáčil a vďaka tomu sme sa mohli zapojiť do projektovej časti stavby, čo veľmi pomohlo. Budova, ktorá ešte na Nádvorí nestála, bola doplnená o infraštruktúru pre potreby rádia. Až neskôr prišiel open call na pozíciu riaditeľa Nádvoria. Konkurz som vyhral, takže v Nádvorí a rádiu sa mi naraz spojili oba sny. A tá synergia je funkčná a prospešná.
Mal si nejakú výhodu pri výbere? Alebo si to nebodaj mal už v suchu?
Môj pocit je, že to bolo presne naopak. Súčasťou výzvy bolo predloženie projektu, a až na základe neho si majitelia vybrali finálnych kandidátov na osobný pohovor. Na ňom padla aj otázka, ako si predstavujem zvládnutie manažérskych funkcií dvoch firiem. Tiež som veľmi citlivo riešil aj konflikt záujmov a celé potenciálne nastavenie takéhoto fungovania. Vôbec nebolo jasné, či moju predstavu budú akceptovať. Sami majitelia však fungujú na viacerých projektoch, myslím si, že to trochu zohralo úlohu, prečo si ma vybrali. Okrem toho, trávim v centre aj súkromne veľa času, na Nádvorí som v podstate stále. Myslím si, že mám aj veľmi korektné vzťahy s mestom, župou či novinármi a snažím sa všetko neustále spájať. To je pre Nádvorie dôležité. Cítim veľký záväzok dávať do oboch projektov 100 % energie a boli to asi dva najťažšie pracovné roky, aké som doteraz zažil. Navonok to možno vyzerá jednoducho, ale kým sa Nádvorie i rádio dostali do tejto fázy, trval môj typický pracovný deň 10 až 12 hodín. Jedným dychom však musím povedať, že ma to neskutočne baví a napĺňa.
Oba projekty sa síce mali spustiť naraz, nakoniec sa to ale nestalo.
Nádvorie je v centre mesta, takže tu rozhodne nebola núdza o historicky cenné archeologické artefakty. To v prvej fáze spomalilo práce, otvorenie sa odkladalo. Posúval sa aj termín dokončenia novostavby, odkiaľ malo začať vysielať rádio. Zákon nám však kázal rozvysielať rádio do roka od získania licencie a prevádzkového povolenia. Začali sme teda vysielať zo súkromného, vtedy nevyužívaného apartmánového bytu na Trojičnom námestí. Bol v tom kus romantiky.
Prečo si sa rozhodol založiť lokálne rádio? Čo ťa k tomu viedlo?
Prvým impulzom bola skutočnosť, že lokálne rádiá mali v regióne Trnavy silnú tradíciu. Či už to bolo rádio T, neskôr Forte a potom Naj. Druhým bolo to, že cítim istú renesanciu lokálpatriotizmu. To ale funguje aj vo svete. Zvyšuje sa ochota ľudí viac podporovať lokálne služby, tovary, podujatia, obzvlášť tu v Trnave. Od začiatku sme preto vedeli, že ho musia robiť Trnavčania. Chcel som, aby tím rozumel regiónu. Myslím, že je z celej komunikácie jasné, že sa to darí. A práve to je unikátnosťou formátu Trnavského rádia. Už som spomínal, že hudba až tak rádio nedefinuje. Často dostávam otázky, prečo ako riaditeľ priestoru súčasnej kultúry netrvám na presadzovaní menšinových žánrov aj v rádiu. Skúsili sme, no nefunguje to. Trnava je konzervatívny región a rádio žije iba vďaka predanej reklame. Okrem toho, týmto formátom oslovujeme oveľa väčšie publikum, z ktorého ak čo i len desatina príde na kultúru, je to zaujímavé číslo.
Rádio teda funguje už vyše dvoch rokov. Aké zmeny nastali a kam sa posunulo?
Veríme tomu, čo robíme, ako to robíme a pre koho to robíme. Postupne sme formát zlaďovali s očakávaniami cieľovej skupiny, ktorá nás reálne počúva. Jedna vec je totiž predstava, no niečo iné sú dáta z prieskumu. Ten minuloročný, reprezentatívny, nám ukázal pozíciu na trhu. Trojka v počúvanosti v krajskom meste a jednotka v znalosti medzi rádiami je skvelý výsledok. Rádiá sú trošku beh na dlhú trať. Prvé výsledky sa spravidla ukážu až po piatich rokoch. Že sa to podarilo za taký krátky čas, pripisujem len a len poctivej práci.
Keď už sme bilancovali dva roky Trnavského rádia, čo dva roky na Nádvorí?
Veľmi mi to celé pripomína štart rádia. Na začiatku sme stopercentne nevedeli, do čoho ideme, či si vôbec návštevníci priestor obľúbia. Potom sme na základe reálnych spätných väzieb korigovali, kde treba ubrať a čo zmeniť. Najskôr sme mali pocit, že treba robiť maximum podujatí a vypĺňať nimi každý víkend. Postupne sme však pochopili, že návštevníci u nás začali hľadať oázu pokoja v centre mesta. Typickým príkladom je Trnavský jarmok, keď sme sa snažili doplniť už aj tak nabitý program mesta o ďalšie podujatia. Alternovať plný program na Trojičnom voľnejším programom na Nádvorí zafungovalo oveľa lepšie. Museli sme si vyvinúť zmysel pre počúvanie návštevníkov a neprojektovať kalendár podujatí od stola. Sú však aj podujatia, ktoré dobre fungujú s mestskými či krajskými. Spoločne sme napríklad urobili program Pocta slobode.
Čakajú nás oslavy druhých narodenín Nádvoria. Ako budú vyzerať a čo sa zmení?
Narodeniny tento rok meníme na Jarný festival Nádvoria. Prvý aprílový týždeň sa opakovane v Trnave „láme“ zima na jar. Skúsime privolať teplé jarné počasie aj do tretice. Kým prvé dva roky to bolo viac o objavovaní Nádvoria, teraz chceme ponúknuť trochu priamočiarejšie 4 dni programu v peknom balení s dobrým gastrom. Preto festival. Vo štvrtok 3. apríla zahrajú v Malom Berlíne Billy Barman. To je neoficiálny prvý festivalový deň. Tento rok sa chceme otvoriť aj pre mainstreamovejších umelcov, v piatok preto privítame na vonkajšom pódiu Adama Ďuricu. Sobota bude dvojkombináciou koncertov kapiel Para a vystúpi Strapo spolu s DJ Spinhandzom a kapelou General Foxx. Program ešte dopĺňame o sprievodné podujatia a aktivity pre celú rodinu. Dostupný bude na našom webe www.nadvorie.com.
Aby sme náš rozhovor ukončili v téme, čo ty a svet online a offline?
Bol som človekom, ktorý online v začiatkoch celkom výrazne presadzoval. Videl som, že ľudí spojí, zrýchli komunikáciu, prinesie užitočné informácie dostupné pre každého. Sledoval som všetky trendy, ktoré začali prenikať aj do tradičných médií – online webcamy v štúdiu, podcasty a podobne. Potom sme zakladali Myspace stránku Rádia_FM, neskôr Facebook. Fascinovalo ma, že ľudia môžu komunikovať online s fanúšikmi a poslucháčmi, a je to super kanál popri telefóne a e-mailoch. Postupom rokov sa to však obrátilo. Mám pocit, že sociálne siete vytvárajú z ľudí samostatné médiá, bez akejkoľvek kontroly a regulácie. Vznikajú názorové bubliny nezmyslov a akýkoľvek konštruktívny boj proti hoaxom nestačí. Ja som z toho celého vypadol a nechcem už byť toho súčasťou. Sám už používam sociálne siete skôr ako pracovný nástroj. Väčšinou iba na komunikáciu, vôbec nie sú pre mňa však zdrojom informácií. Je to moje osobné rozhodnutie, ku ktorému som dospel po tom, čo sa svet sociálnych médií zvrhol na niečo, čo už nechcem sledovať. No a vždy, keď za mnou príde moja trojročná dcéra a ťahá ma za rukáv od počítača, je dilema vyriešená. Žiť offline život tam vonku a venovať sa mu naplno, je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.
***
Vyšlo v čísle: 6 | Jar 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >
