Fejbs
Rešpekt si umelo nevytvoríš.
Text: Nikol KozmovÁ, Foto: Peter Lančarič
Trnavská raperka Fejbs mení štýl. Na ženskej rapovej scéne funguje pár rokov, počas ktorých spoznala úskalia žensko-mužského sveta slovenského rapu. Je budovanie rešpektu prirodzené, alebo ťažko dosiahnuteľný cieľ?
Fejbs odchádza z ulice a odkazuje slovenským mladým umelcom: „Nech viacej počúvajú, ako hovoria a nemajú hneď veľmi vysoké ciele.“
Ako dlho si na rapovej scéne a čo všetko sa od tvojich začiatkov zmenilo?
Som na rapovej scéne štyri roky. Začínala som ako speváčka, no vzhľadom na to, že som si prežila v živote nejaké ťažšie veci, potrebovala som ich vyjadriť viac na rovinu. Preto som začala robiť rap. Nebolo to z dôvodu, že by som chcela byť in. A čo sa zmenilo? Zmenilo sa to, že sa mi už tak nechce rapovať, necítim sa v tom tak dobre ako voľakedy. Celá scéna je pre mňa skôr celebrity show než umenie.
Aký štýl ťa teda momentálne láka?
Neviem úplne pomenovať žáner, ale je to určite niečo novodobejšie a viac pre ľudí. Nestojím si iba za jedným štýlom, nemám v hudbe predsudky. Môj nový album nebude taký rapový ako prvý. Veľa vecí sa mi v živote zmenilo, a tým sa mení aj moja hudba.
Ako vnímaš rapovú scénu na Slovensku? Majú to ženy v niečom ťažšie?
Áno, máme to určite ťažšie. Muži sú ješitní a egoistickí a niekedy nedovolia žene, aby sa jej dostalo uznania. No keď im žena dokáže, že si robí veci po svojom a nezaujíma ju ich názor, tak sa do nej prestanú starať aj oni. Celkovo platí, že ak je človek veľmi prístupný, tak ho ľudia nechcú. Ale záleží to aj od osobnosti. Niektoré ženy sa chcú chlapom doslova vopchať do prdele, chcú byť seberovné, čo sa podľa mňa nedá nikdy. Ženy majú úplne inú hlavu.
Ako je to s budovaním rešpektu?
Myslím si, že je ťažké si ho vybudovať. Podľa mňa si rešpekt nevieš vybudovať umelo, je samovoľný. Vytvoríš si ho svojím celkovým správaním a móresmi. To, že si nejaká a hotovo. U mužov je to možno v niečom jednoduchšie. Spravia dobrú pesničku, získajú si ňou rešpekt a keď ich uvidíš spitých na párty, tak je všetko v poriadku. Ak to spraví žena, je to niečo úplne iné. No myslím si, že by sa ženy mali v tomto smere správať správne. Ja sa snažím udržať si svoju exkluzivitu. Nechodím na všetky akcie, nejako sa mi nechcem pretvarovať a vytvárať si vzťahy s niekým, komu sa nepáči moja tvorba. Je to pre mňa trochu také vypočítavé, stretávať sa s niekým len preto, aby ma niekde natlačil. No chápem, že to pár ľudí tak robí. Môj cieľ je iný. Som viac umelkyňa ako celebrita, nechcem sa k nim v tomto prikláňať.
Zažila si nejaký silný diss na tvoju osobu?
Hmm… asi nie. Dissy sú často dopredu dohodnuté, alebo potom také amatérske na zviditeľnenie, čo nechcem vôbec robiť. Keď tak spravím niečo z recesie. Ale na moju osobu som asi nikdy nedostala. Možno by ma to aj potešilo, že niekoho zaujímam a že to potrebuje nejako vyjadriť.
Stretla si sa so sexuálnym obťažovaním medzi kolegami, producentmi a pod.?
Jasné. Deje sa to stále, aj bude. Keď je žena bezprostredná a hovorí, čo si myslí, tak to globálne mužov priťahuje. A áno, stalo sa mi to veľakrát, aj s popovými spevákmi, ženatými, slobodnými, aj s tými, ktorí na verejnosti vystupujú ako veľmi milí srdiečkari a majú všetky pesničky o láske atď. Proste u hocikoho.
Čiže je cítiť, že sa napríklad producenti správajú inak ku ženám ako k mužom?
Záleží to hlavne na žene, ako sa správa v danej situácii a čo im dovolí. Poznám veľa hviezdičiek, ktoré si zvolili túto cestu. A o veľa z nich ešte ani nevieme. No ak to tak cítia, tak nech to tak spravia, prečo nie. Dnes je slobodná doba, človek si môže robiť, čo chce. Už sa na tie ženy neukazuje prstom, zmenilo sa to, na tejto scéne dvojnásobne. Menej sa súdi.
Myslíš si, že ženy zmenili smerovanie celej tejto scény?
Určite. Každá žena ju posúva trochu do iného štýlu, čo ma celkom baví. Jediné, čo mi na ženskej scéne vadí, je, že tu ešte nie je príliš dlho, no už o sebe rozpráva veľké veci. Tvrdia, že to tu vydobyli. Dávajú to na vyššiu úroveň, než je realita. Sme ešte na príliš nízkom bode na to, aby sme si dokazovali veci.
Máš nejaký ženský rapový vzor? Páči sa ti slovenská mužská scéna?
Pravdaže mám. Strašne sa mi páči Lauryn Hill, aj keď už veľa nevydáva, ale je to pre mňa proste idol. Lil Kim a tiež Bahamadia a jej oldschool ma strašne bavia. A jasné, že mám rada aj slovenských raperov. Vyrastala som na Kontrafakte a Mojej reči. Mám ich rada aj preto, že si držia svoju kvalitu. Aj keď ten nový album nie je úplne pre mňa, no úplne im rozumiem. Musia ísť s dobou, s ktorou vždy išli.
Aké témy riešiš v skladbách?
Prvý album bol iba o mne. Iba o tom, čo som si zažila. Bol totálne undergroundový, 90bpm, staré oldschoolové beaty. Bolo tam cítiť, že som z ulice a že som nevyrastala v úplnej rodine, nechodila na vysokú a podobne. Vyrastala som trochu inak, a to sa mi aj odzrkadlilo v hudbe. Čiže som ten prvý album robila viac-menej pre seba. Teraz sa mi toho v živote zmenilo veľmi veľa. Našla som si priateľa, zasnúbila sa, osamostatnila a už život vnímam úplne inak ako predtým. Nemám toľko predsudkov a mám úplne iný pohľad na svet. Chcem robiť hudbu, ktorá bude viac pre ľudí. Pomaličky sa dostávam do kľudu, už nie som taká nahnevaná, ako keď som robila prvý album. Musela som počas tých dvoch rokov dozrieť, aby som sa prepracovala k tomu, čo robím teraz. Stále sa to učím a nie je to vôbec ľahké. Riešim témy, s ktorými sa moji fanúšikovia stotožnia. Dobre sa mi píše, keď ma niečo mrzí, alebo ma niečo trápi. Málokedy idem písať, keď sa mi niečo podarí.
Ako vyzerá tvoj proces tvorby, od nápadu až po song?
Najprv mám vždy hudbu, do ktorej potom píšem. Mám doma malé štúdio, takže si to aj hneď nahrám, počúvam dookola a potom zavriem notebook. A keď sa mi to na druhý deň dostane znova do hlavy, tak viem, že to je dobrá skladba. Keď to na druhý deň nemám, tak sa na to vykašlem. Musí sa to vo mne vždy tak vstrebať. Napríklad dnes ráno sa mi to stalo. Včera som niečo nahrala a dnes sa mi to ráno dostalo do hlavy, takže už viem, že tá pesnička pôjde von.
„Nie je vôbec ľahké robiť jednoduchú hudbu.“
Na jeseň sa môžeme tešiť na nový album. Aký bude?
Album sa bude volať Arytmia, pretože sa vo mne denne menia emócie, tak ako aj v mojej hudbe. Bude to niečo iné, extrémne kontrastné. Uvidíme, ako to osloví ľudí a ako to budú vnímať. Sama som niekedy zmätená. Umelecký hlúpy mozog, stále dumáš nad tým, čo zlepšiť, a pritom je to to najhoršie, čo môžeš robiť. V skladbe Groupies cítiť môj prvý posun. Je to môj posledný diss, posledný hnev. Idem na tú zmenu postupne, pomaly. Nechcem zrazu vydať album „Láska mojich očí“, chápeš. Chcem na to ísť postupne, aby si ľudia uvedomili, že prichádza zmena. Toto všetko sa bude dať cítiť na novom albume. Až mám z toho trochu stres. Nie je vôbec ľahké robiť jednoduchú hudbu. Vypísať sa v rape a pomôcť si rytmikou a frázovaním je ľahšie. Niekedy je ťažšie spraviť menej slov. A to sa teraz učím. Veľa sa stretávam s Robom Grigorovom, mojím dlhoročným kamarátom, ktorý mi dáva rozumy, čo by som mala robiť a čo nie. Dosť ma ovplyvnil a som veľmi vďačná, že ma posúva a nakopáva.
Môžeme očakávať na novom albume aj nejaké spolupráce?
Na albume mám zatiaľ jednu spoluprácu a neviem, či chcem viac. Dnes je veľmi trendy mať spolupráce a naháňať si fanúšikov. No ja nechcem ísť touto cestou. Mám v hlave pár ľudí, s kým by som si to vedela predstaviť. Najskôr však musím na tú úroveň dospieť. Chcem, aby sme boli na jednej vlne. Nechcem byť tá, ktorá sa presadí len vďaka niekomu inému.
Vyšlo v čísle: 8 | Jeseň 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >
