Karla a Michael
Koláže sú naše neutrálne ihrisko.
Text: ZUZANA FAJTA, Foto: MICHAEL DOLEJŠ
Dvojica v súkromnom a občas aj pracovnom živote. Mladí dizajnéri Karla Gondeková a Michael Dolejš sú skrytými tvárami aktuálneho čísla, ktorému prepožičali svoj spoločný rukopis. Vo voľnom čase tvoria koláže, grafiky, oblečenie či spolupracujú na najrôznejších projektoch ako vizuálne identity či výstavy. Pre jesenné číslo Nádvorie Magazínu, ktorého témou je tvorba, pripravili tak obálku, ako aj ďalšie ilustrácie. Ako prebiehal proces ich vzniku, čomu sa venujú, čo ich čaká a inšpiruje, nám prezradili v rozhovore plnom farieb a ústrižkov papiera.
Ste partneri v osobnom živote a v poslednom období aj v niekoľkých pracovných projektoch. Ako začala vaša spolupráca?
M: Vzniklo to postupne. Začali sme spolu chodiť pred tromi rokmi a postupne, ako sa preplietali naše záujmy, sme sa stále viac ovplyvňovali. Mňa zaujímalo, čo robí Karla, a Karlu to, čo robím ja. Okrem toho sme spolu množstvo vecí konzultovali, tak sa to poprepájalo.
K: Asi prvá naozajstná spolupráca vznikla približne pred rokom, keď sme vytvorili naše spoločné koláže. V nich sa vymazáva rukopis, ktorý máme, napríklad v kresbe, každý úplne iný. Koláž umožňuje, aby sme do procesu vstupovali obaja.
Vaše koláže vznikajú analógovo. Na začiatku je fyzické médium papiera, s ktorým následne pracujete a preklápate ho do digitálnej formy. Prečo ste si zvolili práve túto techniku?
K: Spolupracujem so značkou Reformát, ktorá vyrába produkty z odpadových materiálov, konkrétne papiera. V dielni tak máme k dispozícii množstvo zvyškov v podobe farebných ústrižkov, takže k materiálu máme jednoduchý prístup.
M: Zrazu sa nám doma váľali kopy papierov a postupne z nich začalo niečo vznikať. V mojom prípade je táto aktivita úplne odlišná od mojich profesionálnych výstupov. U Karly je to síce bližšie ku kresbe, ale stále je to iné. Často nachádzam krásu v tvaroch, ktoré vznikli náhodou, sú zle odtrhnuté, vyrobil ich niekto iný. Karla si naopak pripravuje podklady sama, pretože má radšej, keď je tvar neutrálny. Vzniká tak spoločný dialóg o tom, čo by sme dokázali z daných útržkov zložiť. Občas aj napriek opačným názorom prídeme k výsledku spoločne. Je to pre nás neutrálne ihrisko.
K: Na druhej strane je to pre oboch aj oddych. Obaja sme grafici, Michael robí veľa digitálnych výstupov, ja trávim v práci tiež množstvo času na počítači, takže sme potrebovali zmenu.
Aká bola prvá vec, ktorú ste spolu vytvorili?
M: Vznikla veľmi samovoľne. Chceli sme niečo kreatívne robiť, ale nechceli sme spoločnú zákazku.
K: Z môjho pohľadu sme si chceli vyskúšať aj prácu na spoločnom projekte. Michael v tom období začal experimentovať s mojimi ilustráciami v 3D priestore. Tie sme potom vytlačili a skombinovali s farebnými papiermi.
M: Pre mňa funguje 3D modelovanie na veľmi podobnom princípe ako koláže. Dokážem zobrať vec a v podstate ju zremixovať. Z nejakého tvaru si vytvorím krivky, tie dám postupne do viac hmotnej podoby. Potom som začal brať Karle ústrižky, ktoré nevyužila, a hral som sa s nimi. Vzniklo zaujímavé porovnanie toho, čo bolo na začiatku a čo sa dá spraviť v 3D priestore. Neskôr sme to začali spájať dokopy, a tak sme vytvorili prvú sériu plagátov. Na druhej strane sme aj partneri, takže množstvo našej práce sa prepája tak či tak. To, čo robíme v našej bežnej práci ja alebo Karla, sa navzájom niekedy ovplyvňuje. Obaja máme vlastné projekty, na ktorých každý pracuje v inom kolektíve alebo sám, ale občas ich aj vzájomne konzultujeme. Potom sú samozrejme aj projekty, na ktorých pracujeme od začiatku spolu, ako ilustrácie do magazínu, alebo máme aj nejaké spoločné zákazky. Nedávno sme napríklad robili plagát na výstavu pre časopis FŮD, ktorý vznikol na Fakulte umenia a dizajnu v Ústí nad Labem. Redakcia časopisu usporiadala výstavu v Kasárňach Karlín, ktorej téma bola Urban Jungle. Našou úlohou bolo vyjadriť sa k situácii s bývaním v Prahe, ktorú sme zažili na vlastnej koži, keď sme si minulé leto hľadali spoločný byt.
Aký je postup práce a čo je prvým krokom, keď tvoríte spoločné zadanie?
M: Veľmi záleží na tom, o aké zadanie ide. Pokiaľ je to abstraktnejšie, môžeme si dovoliť použiť nejakú umeleckú skratku, nemusí to vyjadrovať nič konkrétne. Vtedy hľadáme cestu, ktorú následne spolu konzultujeme a snažíme sa vybrať to, čo sa páči obom. Pokiaľ máme konkrétnejšie zadanie, je veľmi dôležitý koncept, do ktorého sa následne obaja pokúšame nejakým spôsobom trafiť. Samozrejme prebiehajú medzi nami aj diskusie.
K: Áno, dosť spolu diskutujeme, čítame si podklady, a potom si na ne vymieňame názory. Každý má na vec svoj pohľad, ktorý sa snažíme kombinovať.
M: Napríklad v prípade Nádvorie Magazínu sme si robili rešerš, čítali si nahlas články, dávali sme si ich do kontextov, ktoré nám z nich vypadli. Nejde o zložitý proces, skôr je časovo náročný. Ako sa hovorí, niektoré veci je potrebné odsedieť a tu to platí tiež.
Čo je pre vás ľahšie, dostať voľnú ruku alebo veľmi špecifické zadanie?
M: Keď je to bez zadania a je to pre mňa, tak je dobre. Jediným kritikom som totiž ja sám. Keď dostanem voľné zadanie, ale je pre niekoho určené, je to jedna z najťažších úloh. Veľmi však záleží, kto je klient alebo osoba, ktorá ma oslovila, a aké má očakávania. No a samozrejme, ak je to veľmi konkrétne zadanie a aj veľmi adresná predstava, tak to môže byť ťažký proces, najmä, ak sa do myšlienok nevieš alebo nechceš trafiť.
K: U mňa je to veľmi podobné. Baví ma tvoriť si veci len tak pre seba. Keď však tvorím konkrétne zadanie, väčšinou sa snažím klientovi prispôsobiť. Je to asi dané aj tým, že nemám úplne vyhranený štýl a baví ma skúšať nové veci.
Ako vznikli ilustrácie pre jesenné číslo Nádvorie Magazínu?
M: Prvé, čo sme urobili, je, že sme išli po papiere. (Smiech.) Síce ich doma máme veľa, ale keďže ide o sériu niekoľkých ilustrácií, nielen na obálku časopisu, ale aj dovnútra, tak sme potrebovali nájsť čo najviac takých, ktoré spolu ladia. Samozrejme celému procesu predchádzalo aj to, že sme si kompletný obsah prečítali.
K: Pokiaľ sa vyskytol komplikovanejší článok, tak sme si zvykli heslovite vypísať poznámky, ktoré by nám pri práci pomohli. Potom prichádza na rad samotná tvorba. Tvoríme z odpadových materiálov, preto je prvotná farebná škála dosť široká. Až keď si k ilustrácii sadneme a začneme niečo vytvárať, tak to začne postupne ladiť. Sledujeme jeden druhého a snažíme sa držať určitých farebných konceptov, z ktorých to nakoniec samo vzíde. Je to ako puzzle, ktoré skladáme, pridávame a odoberáme. Následne si koláže fotíme, retušujeme a upravujeme.
M: Pri tomto konkrétnom zadaní sme však obaja mali v hlave celkom dobrú predstavu a s prichádzajúcim materiálom sa začalo všetko pekne skladať. Takto vyzerá hlavná časť tvorby. Zvyšok sme si museli len odmakať. Záverečný krok je upratovanie. Náš byt je malý a ešte aj celý zaprataný kúskami papierov, odrezkami a farebnými ústrižkami. Dokonca ani teraz ich nemáme úplne upratané! Je to asi tá najdôležitejšia časť celého procesu. Okrem fyzickej tvorby koláží som ale vytvoril aj PDF šablóny, do ktorých som počas procesu vkladal ilustrácie, aby som videl, ako fungujú v kontexte celého magazínu. A aj keď sme ich ešte nemali hotové alebo boli rozpracované, tak som si ich vždy odfotografoval a snažil som sa ich do daného priestoru vložiť. Je pre mňa veľmi dôležité vidieť, ako veci fungujú už v procese tvorby.
Ako prekonávate, keď sa zaseknete a neviete sa s prácou pohnúť?
K: Asi najlepšie funguje nechať prácu ležať a zamerať sa na niečo iné. Buď sa venujem inej zákazke alebo úplne odlišnej činnosti.
M: Na mňa dosť dobre funguje, že si niečo spoločne uvaríme a potom umyjeme riady.
K: Alebo ísť do galérie, to je skvelý stimul, ktorý človeka často nakopne, a keď z nej vyjde, hneď chce tvoriť.
Aké projekty vás aktuálne čakajú?
M: Aktuálne pracujeme niečo vyše mesiaca a pol aj na na redizajne riadov Fabini. Práca je zaujímavá v tom, že pôvodne malo ísť len o redizajn webu, ktorý sa však zvrhol na redizajn celej značky. Vytvárame pre ňu vizuálny štýl, ktorým bude firma potom komunikovať. V ich odvetví je to taká mladá krv, sú progresívni a chcú robiť veci sviežim spôsobom, s čím im tiež pomáhame. Spolupracujeme aj so skvelými fotografmi, ktorí redizajnu dávajú zase ďalší rozmer. Na výsledok tejto spolupráce sa naozaj tešíme. Potom máme v pláne robiť aj ďalšie mikiny a potlače alebo niečo podobné. Koláže sú pre nás uvoľnením, sme radi, že sa ľuďom páčia, tak ich chceme preniesť aj do produktov. Je fajn, že popri našej bežnej práci vieme mať priestor aj na vlastné projekty. Je to celé príjemné osvieženie a práca nie je taká stereotypná.
K: Ja sa chystám na festival ilustrácie LUSTR, na ktorý som sa prihlásila a budem jeho súčasťou. Budem tam vystavovať sériu kresieb a kresbomalieb z karantény. Okrem toho sa budem teraz venovať aj diplomovej práci v Ateliéri ilustrácie na pražskej UMPRUM.
Kde hľadáte inšpiráciu?
K: Na Instagrame ma napríklad veľmi baví francúzsky Ateliér Bingo, v ktorom umelci tiež tvoria koláže a experimentujú so sieťotlačou. Ďalej by som spomenula vydavateľstvo Colorama, ktoré založila v Berlíne Johanna Maierski. Vo svojom hľadáčiku majú množstvo skvelých ilustrátorov a umelcov. Rada sa tiež nechávam inšpirovať prírodnými tvarmi, vzormi a náhodou či nekonečnou a pestrou ľudskou vynaliezavosťou.
M: Ja to mám poskladané aj tým, čím sa zaoberám. Inšpiráciu hľadám pre mnohé projekty, či už digitálne alebo fyzické. Máme však okolo seba mnoho ľudí, ktorí nás podnecujú. Medzi nich patria aj naši kamaráti Karolina a Teodorik, ktorí majú značku In August (inaugustcompany.com). Majú skvelú energiu a snažia sa robiť svoju prácu dobre, čo sa mi páči. Usilujem sa však obmedziť množstvo prichádzajúcej inšpirácie a hľadať ju aj inde, ako len v tvorbe iných ľudí. Nachádzam ju aj v každodennosti a nielen vo veciach, ktoré sú trendy. Život je dobrá inšpirácia.
***
Karla Gondeková (* 1993) vyštudovala grafický dizajn na FUD v Ústí nad Labem a momentálne pokračuje v štúdiu v ateliéri ilustrácie a grafiky na pražskej UMPRUM. Jej ilustrácie využíva napríklad upcyklingové papiernictvo Reformat, Vršovické divadlo alebo B Magazin. Zaoberá sa však aj knižným dizajnom. Za svoju autorskú hru Stampic získala v roku 2018 ocenenie Dobrý študentský dizajn. Pôsobí ako grafická dizajnérka a ilustrátorka v grafickom štúdiu Studio Divize.
www.instagram.com/karla_gondek
Michael Dolejš (* 1992) vyštudoval grafický dizajn na FDU LS v Plzni. V oblasti grafického dizajnu sa zaoberá najmä digitálnym produktom, ale aj vizuálnymi identitami, písmom, hudbou či ďalšími experimentmi. Pracoval pre spoločnosti ako Ableton, STRV alebo Cleevio. Je spoluzakladateľom mobilnej aplikácie DEFQT. Od roku 2017 pôsobí v grafickom štúdiu Studio Najbrt, v ktorom sa stará o väčšinu digitálnych výstupov.
Vyšlo v čísle: 8 | Jeseň 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >