Malý Berlín
Jedinečný kultúrny priestor pre Trnavčanov, ktorý tvorí partia nadšených ľudí.
Text: Nikola Kozmová, Foto: Peter Lančarič
Malý Berlín je neoddeliteľnou súčasťou Nádvoria. Jeho riaditeľ Michal Klembara sa v kultúre pohybuje 14 rokov, z toho 12 rokov žije v Trnave. Už v roku 2004, počas štúdia na strednej škole, rozbehol spolu s priateľmi filmový magazín CinemaView.sk. Neskôr spoločne organizovali rôzne podujatia v rámci Trnavy, ako napríklad Improligu či Pecha Kucha Night. Postupne zisťovali, že potrebujú svoje vlastné priestory a to bol začiatok príbehu Malého Berlína na Nádvorí. Po pár mesiacoch sa stal Malý Berlín stálicou na kultúrnej mape Trnavy.
Ako sa stal Malý Berlín súčasťou Nádvoria?
Začiatkom roka 2013 sme dali do médií tlačovú správu o našom pláne vytvoriť v Trnave nezávislé kultúrne centrum. Zhodou okolností v rovnakom týždni zverejnila článok o svojich plánoch v meste aj rodina Trnkovcov. Aj vďaka spoločným známym sme rýchlo zistili, že sa naše predstavy podobajú. Oni hľadali ľudí a iniciatívy, ktoré by mohli podporiť priestormi. My sme hľadali miesto. Stretli sme sa a v nasledujúcich mesiacoch dohodli na spolupráci. Pôvodný plán bol, že Malý Berlín otvoríme na jeseň 2014. Z rôznych dôvodov, možno aj z prílišného optimizmu na začiatku, sa však dokončenie projektu oddialilo o niekoľko rokov. Pán Trnka nám preto ako náhradné riešenie ponúkol priestor v budove na Pekárskej ulici, kde sme otvorili dočasný kultúrny priestor Berliner. Tam sme nakoniec fungovali viac ako tri a pol roka.
Ako vnímaš koncept Nádvoria? Bol Malý Berlín v plánoch už od začiatku?
Celý koncept Nádvoria vznikol až neskôr, keď sa rodine Trnkovcov postupne podarilo dokúpiť ďalšie budovy vrátane pozemku uprostred, ktorý dal meno celému areálu. Malý Berlín mal byť však jeho základným kameňom. Náš koncept sa počas tých piatich rokov zásadne nemenil. Menilo sa okolie a my sme sa museli prispôsobovať, čo, priznávam, nebolo vždy ľahké. Dnes to však už vnímame pozitívne. Veci, z ktorých sme mali zo začiatku menšie obavy, sa postupne vyriešili. Vďaka zloženiu subjektov, ktoré tu sídlia a pôsobia, je tu naozaj veľmi dobrá atmosféra.
Klasická otázka, prečo Malý Berlín?
To sa pýta veľa ľudí. Má to dva dôvody. Trnava má vďaka svojej minulosti prezývku Malý Rím, ktorá odkazuje ma minulosť mesta. Berlín je považovaný za centrum nezávislej kultúry v Európe. Takže je to pre nás vzor, akým smerom by sa v budúcnosti mohla Trnava v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu uberať.
Povedz nám niečo o priestoroch Malého Berlína. Čím všetkým disponujete?
Malý Berlín zaberá celé prvé poschodie domu na Štefánikovej 4, kde máme dve multifunkčné sály. Obe sú postavené tak, aby vyhovovali všetkým druhom podujatí. Veľká sála má kapacitu 120 miest na sedenie a 200 na státie. Menšia je približne polovičnej veľkosti a zmestí sa do nej optimálne 50 ľudí. Často však slúži ako podpora pre tú väčšiu. Napríklad v prípade konferencií je zázemím pre catering alebo vie poslúžiť ako šatňa. Prislúcha k nej aj terasa, ktorá zasa slúži fajčiarom.
Ste otvorení spoluprácam?
Sme otvorení každej rozumnej spolupráci. Programu sa tu koná naozaj veľa a niekedy máme viac podujatí do dňa, preto nie je v našich silách, aby sme všetko robili sami. Súvisí to, samozrejme, aj s tým, že chceme podporovať miestnu kultúrnu scénu. Snažíme sa pomáhať umelcom, trnavským kapelám, robíme rôzne vzdelávacie podujatia, ktoré by im mali pomôcť do budúcnosti v napredovaní.
Aký program ponúka Malý Berlín?
V zásade asi všetko. Film, divadlo, literatúru, koncerty rôznych žánrov, spoločenské diskusie, workshopy a tak ďalej. Tým, že sme jediné kultúrne centrum v meste, snažíme sa organizovať podujatia v širokom rozpätí, tak aby si každý našiel to svoje.
Ako sa Malému Berlínu darí od otvorenia?
Ťažko to hodnotiť po takej krátkej dobe, ale tým, že fungujeme v Trnave už 12 rokov, mnohé naše formáty a podujatia mali svojich divákov. Tých sme si priniesli aj do nových priestorov. A, samozrejme, získali sme aj veľa nových. Od otvorenia začiatkom marca až do konca júna sme zorganizovali 118 podujatí. Za toto obdobie sme tu mali 5,5 tis. divákov. To je veľmi dobré číslo. Ak to takto pôjde ďalej, tak budeme s naším prvým rokom naozaj spokojní.
Aký druh kultúry má v Trnave najväčší úspech?
Keď to berieme podľa počtu divákov, tak sú to koncerty a divadelné predstavenia. No myslím si, že hudba a divadlo sú divákom aj najprístupnejšie. Aj keď ide o menej známe veci, tak si k nim postupne vedia nájsť cestu.
Čo tvoj tím? Si spokojný? Ako dlho spolupracujete?
Tím sa dával dokopy postupne niekoľko rokov. Napríklad Juraj je so mnou už takmer 12 rokov. Začínal ešte na našom prvom projekte, ktorým bol filmový časopis CinemaView.sk, vychádza dodnes. Najprv robil korektúry textov, neskôr začal i písať. Vďaka časopisu pribudla i Peťa, ktorá sa dnes stará o sociálne siete a robí väčšinu našich vizuálov. Ostatní zo súčasnej zostavy k nám pribudli v posledných rokoch vďaka podujatiam, ktoré sme v meste robili. Začali ako diváci a neskôr pracovali ako dobrovoľníci. Dobrovoľníckou prácou si u nás vlastne prešiel každý vrátane mňa.
Čo ty vnímaš ako najpozitívnejšiu vec na svojej práci?
Je to asi otrepané, no sú to ľudia. Jednak priamo ľudia z tímu, s ktorými sa mi dobre pracuje. Nie sme len kolegovia, ale aj kamaráti. Tiež ľudia na Nádvorí a v neposlednom rade diváci. Z mnohých sa stávajú viac ako len diváci, a preto je tento rozmer pre mňa najpodstatnejší.
Sú nejaké veľké plány do budúcna? Načo sa môžeme tešiť?
Na rok 2019 máme v pláne zopár noviniek. Najväčšou z nich bude hudobný festival. Pracovne mu zatiaľ hovoríme „festival novej hudby”. Mal by pomáhať lokálnej scéne, ktorá popri kapelách z celého Slovenska i blízkeho zahraničia bude mať silné zastúpenie. Na jej podporu chceme robiť počas festivalu aj ďalšie aktivity. Rozbiehame napríklad spoluprácu s bratislavským showcase festivalom Sharpe, na ktorý sa nové skupiny budú môcť cez náš festival dostať a z neho zase na významné európske festivaly. Festival bude prebiehať dva dni, počas ktorých chceme zapojiť celé Nádvorie. Mal by tak fungovať na troch-štyroch scénach súčasne – okrem Malého Berlína aj v Kubíku, na samotnom Nádvorí a pravdepodobne aj v priestoroch bývalého klubu Kilowatt.
Ďalšou novinkou, na ktorú sa osobne veľmi teším, je cyklus koncertov klasickej hudby 20. a 21. storočia pod názvom b minor. Takáto hudba nemala v Trnave doteraz veľmi miesto. Odštartujeme ho pravdepodobne už vo februári 2019 klavírnym koncertom Mikiho Skutu, ktorý je podľa mnohých najlepším súčasným klaviristom na Slovensku. Noviniek však bude určite viac!
Čo je tvojím snom, aké podujatie by si chcel vidieť v Malom Berlíne?
Spomínal som už cyklus koncertov b minor. Z toho mám veľkú radosť, i keď nás s ním čaká veľa práce. Podujatia však nerobím kvôli sebe, takže sa na to takto ani nepozerám. Ak to tak je, je to len výhoda navyše. Robíme podujatia, o ktorých si z rôznych dôvodov myslíme, že by v Trnave mali byť. Nepozerám sa však na to cez svoju optiku. Nestojí a nemôže to stáť na mojich osobných preferenciách.
***
Vyšlo v čísle: 1 | Zima 2018 >
Všetky čísla: O Magazíne >
