ŠPENDLO
Umenie vryté do kože.
Text: Nikola Kozmová, Foto: Peter Lančarič
Špendlo je v tatérskom biznise zvučné meno, a to nielen vďaka výhram v zahraničných či domácich súťažiach. Kúzelník s farbami, ktorý začínal maľovaním graffiti. Dnes má vlastné štúdio, kde si môžete nechať zvečniť jeho umelecké dielo na svoje telo. Magická hra farieb s hrubými linkami a zaručená kvalita.
Ako dlho sa venuješ svojej profesii a aké boli tvoje začiatky?
Tetujem už 16 rokov a začiatky boli zábavné. Nie vždy všetko vychádzalo podľa predstáv. Z detskej izby som sa po dvoch rokoch dostal do štúdia v Anglicku medzi starú školu tatérov. Od nich som sa veľa naučil a dosť to urýchlilo môj vývoj. Po presťahovaní späť na Slovensko som pracoval u kamoša v Mefisto tattoo, s ktorým som tento biznis ťahal zopár rokov, pokiaľ som sa neodsťahoval na Bali. No a teraz som späť v Trnave vo svojom novootvorenom štúdiu Painapple tattoo.
Pamätám si, keď sa tvoje štúdio otváralo. Bola to celkom párty, však?
Áno, otváračka s kopou správnych ľudí, dobrým jedlom a alkoholom nemohla byť zlá. V štúdiu sa tetovalo logo – ananás – zdarma. Chceme z toho spraviť každoročnú tradíciu, pretože ma veľmi milo prekvapilo, aké veľké množstvo ľudí si ho nechalo na svoje telo vytetovať. Aj napriek tomu, že štúdio je nové.
Tvoje meno je v Trnave známe. Počula som však, že v tejto sfére si známy celosvetovo. Je to tak?
Áno. Vďaka môjmu remeslu veľa cestujem a makám na tom, aby bolo moje meno v tomto biznise zvučné. Za posledných 10 rokov som bol často na súťažiach a stalo sa mi len raz, že som sa vrátil bez trofeje.
Ako prebiehajú spomínané súťaže?
Organizujú sa na veľkých výstaviskách, počas celého víkendu so sprievodným programom ako koncerty, výstavy a rôzne show. Štúdiá tam majú svoje stánky, v ktorých prezentujú svoju tvorbu a poprípade predávajú nejaký obraz alebo merch. Súťaž má rôzne kategórie, do ktorých tatéri prihlasujú svoje tetovania zhotovené na tejto akcii. Na konci dňa porota hodnotí v daných kategóriách víťazov podľa príslušných aspektov a vyhlási tri najlepšie. Ja najčastejšie súťažím v kategóriách newschool a color.
Aký je tvoj štýl tvorby a čím sa inšpiruješ?
Štýl, ktorý robím, nemá špecifické meno, no keďže vychádza z graffiti, ktoré som niekedy aktívne robil, tak je hlavne o farbách a hrubých líniách. Snažím sa robiť pestré tetovania, ktoré majú v sebe pozitívnu energiu. Nebavia ma negatívne a hororové motívy. Inšpiráciou je vždy zákazník. Ten príde s prvotným nápadom, alebo mi k tomu nápadu pomôže tým, že mi prezradí, čo má rád, aké má hobby, čo sa mu páči. Rád robím motívy, ktoré sú netradičné a uletené.
„Veď kérku si nedávaš na to, aby bola pekná len pár mesiacov, ale aby vydržala roky rokúce.“
Čo je podľa teba pri dobrom tetovaní najdôležitejšie?
Myslím si, že dobré tetovanie je také, ktoré vyzerá rovnako aj po pár rokoch. Veľa tatérov spraví krásne tetovanie, plné detailov, no za dva roky sa rozpije a farby nie sú také výrazné ako na začiatku. Snažia sa kopírovať fotku do posledného detailu, každý jeden prechod farieb. Ono to vyzerá nádherne, ale nikdy to v koži nevydrží. Telo samotné vstrebe farbu, k tomu sa pridá tvoj pigment, a keď sa na slnku opáliš, tetovanie stráca na kráse. Preto si myslím, že dobré tetovanie by malo mať kontrast, dosť čiernej a hlavne línie, ktoré celý tvar držia aj po rokoch. Veď kérku si nedávaš na to, aby bola pekná len pár mesiacov, ale aby vydržala roky rokúce.
Máš to už v oku? Keď sa napríklad pozeráš na nejaké staré tetovania, vieš povedať, kde tatér, čo ich robil, spravil možno chybu?
To je moja choroba z povolania, robím to stále. Kdekoľvek som, pozerám po ľuďoch a všímam si, čo má kto na sebe. Raz som príjemne prekvapený, inokedy zhrozený. Jasné, že sa dá povedať, či tam je nejaká chyba. Ale pri starých tetovaniach na to musíš pozerať inak. Tetovací biznis sa veľmi rýchlo vyvíja. Rastie aj kvalita používaných produktov na jeho tvorbu. Čiže nemôžeš porovnať tetovanie spred 15 rokov s tetovaním z dnešnej doby. Samozrejme, všetko záleží od zákazníka a od výberu dizajnu. Takže proti gustu žiaden dišputát.
Ako sa staviaš k tomu, keď si ľudia dávajú prerábať tetovania? Je to podľa teba dobrý krok?
No ak nie sú spokojní, tak je to nevyhnutný krok. Nikto sa na seba nechce pozerať v zrkadle a byť nešťastný z mladíckej pochabosti. Ani na meno bývalej frajerky spred 10 rokov. (Smiech.) Prekrývačky sú taká nešťastná robota, keďže sú už tatér aj zákazník niečím limitovaní. Nie vždy sa dá všetko prekryť. Aj preto mám v štúdiu laser na odstraňovanie. Tetovanie niekedy stačí zosvetliť a hneď sa ti otvárajú nové možnosti, ako ho prerobiť.
Aké tetovanie by si nikdy nespravil?
Veľakrát zákazníkov odmietnem, keď sa mi ich nápad nepáči a nechcú si dať poradiť. Nemám problém spraviť tetovanie, aj keď nezapadá do môjho štýlu, vždy je to príjemná zmena. Ale ak vidím, že zákazník mieša piate cez deviate, tak od toho radšej dávam ruky preč.
Ako vnímaš tento biznis dnes a ako si ho vnímal pred šestnástimi rokmi? Čo sa podľa teba najviac zmenilo?
Z tetovania sa stala móda. Niekedy sa na potetovaného človeka u nás pozeralo inak. Klasické heslo: „Si potetovaný ako basista“ – dnes už nemá význam. Samozrejme, pre biznis je to super. Prináša nám viac zákazníkov a aj lepšie motívy. Ľudia sú uletenejší a nechcú mať na sebe len ornamenty a Vikingov. Tetovanie je také populárne, že ho vidíš všade. Ľudia nemajú problém, ak je za priehradkou v banke potetovaná žena či policajt v službe. Už to nie je ako voľakedy, keď tetovanie znamenalo rebéliu. Vtedy ľudia svoje tetovania až tak neukazovali a snažili sa ich mať na mieste, ktoré nie je vidieť. Dnes si mladí dávajú tetovať prvý krk a vrchy päste.
Čo si myslíš o tetovaní na tvári?
Nerád ho robím, nie každému sa hodí. A hlavne mladým chlapcom, ktorí prídu do štúdia, majú 19 rokov a chcú mať potetovanú polovicu tváre. Mám na to svoje pravidlá. Nespravím to človeku, ktorý nemá aspoň rukáv alebo krk. Mladí toho vidia na Instagrame kopu a konajú nerozvážne. No za tri roky to oľutujú a čo potom? Áno, mám laser na odstránenie, ale koža už nebude nikdy ako predtým. A chodiť s dokaličenou tvárou po svete, to veľmi nechceš.
„Navzájom si neberieme zákazníkov. Sme viac-menej kamoši.“
Ako si na tom s tetovaniami ty? Máš na sebe niečo, čo nechceš mať?
Mám spravené celé obidve ruky, aj celý chrbát, zadok a nohu. Ale nie, nemám na sebe nič, čo by som nechcel mať. Samozrejme, niektoré sú už staré a nevyzerajú najlepšie, ale prerábať si ich nedám, veď to bolí! (Smiech.) Mám dokonca od bývalej frajerky srdiečko a ani to neľutujem. Bol to úsek v mojom živote, tak prečo si ho nenechať. Mám prekryté jedno staré tetovanie, ktoré mi robil jeden z prvých tatérov v Trnave. Tetoval mi ho v pivnici, keď som mal 15 rokov, a teraz ľutujem, že som si ho nenechal.
Je v Trnave veľa tetovacích štúdií, alebo nemáš toľko konkurencie?
V Trnave je tetovacích štúdií dosť. Takisto aj podomových tatérov. V tejto trendovej dobe sa množia ako huby po daždi. Myslím, že sa neberieme nikto ako konkurencia, pretože si každý robí svoj štýl, pre svoju klientelu. Navzájom si neberieme zákazníkov. Sme viac-menej kamoši.
Máš nejaký sen, čo by si chcel niekedy vytetovať?
Nie je to tak celkom sen, ale skôr plán. Chcel by som spraviť chrbáty tak, že by sa navzájom dopĺňali. Ak by sa dalo napríklad 5 ľudí vedľa seba, tak by prechádzal nejaký element z jedného na druhého. Samozrejme by vyzerali pekne aj samostatne, no nejako v pozadí by to navzájom súviselo.
Facebook: Spendlo-Tattoo
Instagram: spendlotattoo
Vyšlo v čísle: 9 | Zima 2020 >
Všetky čísla: O Magazíne >
