ČÍSLO 3
SPOLU(PRÁCA) | LETO 2019
ÚVODNÍK: ZUZANA FAJTA
Vždy, keď sa blíži čas písania úvodníka, čakám do poslednej chvíle. Je to môj text, a preto som si istá, že ho napíšem. Nemusím si pripomínať deadliny, stanovila som ich predsa ja. Spoliehať sa nemôžem na nikoho iného, a čo pokazím, to si vyžeriem. Tak mi to ale vyhovuje v mnohých veciach. Sami sme si najväčšou istotou, no nie všetko by sme aj sami zvládli.
Keď som na jar dávala dokopy tému aktuálneho čísla, mala som o ňom veľmi jasnú predstavu. Celý obsah prišiel tak nejako sám – témou je predsa spolupráca, a tej je okolo mňa požehnane. Ale tak, ako rýchlo obsah prišiel, tak aj odišiel. Z bezbolestného sa nakoniec stalo číslo, nad ktorým som najviac nadávala a najmenej vecí vyšlo tak, ako som si priala. Ako všetka práca s ľuďmi, aj táto naša na magazíne Nádvorie otestovala vzťahy, ale aj kontakty. Spolupráca v akomkoľvek smere je jednoducho jednou z najnáročnejších vecí v pracovnom (aj osobnom) živote a bude skúšať, čo ešte zvládnete. Ale my sme to zvládli a nakoniec naozaj skvele. Som preto nesmierne rada, že sme napriek všetkému dostali do čísla pár skvelých spoluprác – či už medzi súrodencami Matúšom a Mirkou Hlinčíkovcami, kolegami – Michaelou Novosadovou a Zolom Kisom, alebo medzi mladými ľuďmi v komunite s názvom Kubik. Bez tých prvých by Trnava bola predsa len trochu iným mestom, bez tých druhých by sme sa nečítali a bez tých tretích by tomu všetkému chýbalo mladícke nadšenie. No a v cestovateľskom článku som zase spojila svoje sily s výtvarníčkou Julianou Mrvovou a obe sme rozpovedali ten istý príbeh – iba každá trochu iným jazykom.
Letné číslo preto patrí všetkým úspešným i neúspešným spoluprácam. Tým, ktoré vznikajú dlho, alebo naopak prebehnú ako z rýchlika. Spojeniam, ktoré nefungujú, no napriek tomu ich musíme prekusnúť. Takým, ktoré robíme, lebo nám dobre platia, ale aj tým, ktoré vznikajú od srdca. Ale najmä všetkým spoluprácam, ktoré mali vzniknúť a nevznikli. Aj keď sme chceli.
