Michaela Novosadová
Spolupráca s ľuďmi ma naučila zodpovednosti.
Text: Zuzana Fajta, Foto: Peter Lančarič, Nora a Jakub
Vyštudovala Grafický dizajn na VŠVU a venuje sa mu už od školy. Má na starosti vizuálnu stránku mnohých projektov, tak Nádvoria, ako aj Trnka Gastronomy, no venuje sa aj vlastným.
Michaela a Zolo Kis oživujú naše projekty dizajnom. Vytvárajú pekné veci, ale aj hmatateľné výstupy.
Čo si u nás robila úplne prvé?
Úplne prvý som robila dizajn stránky Phirational. Nakoniec som však zistila, že to bol len redizajn a nebolo to naostro! Potom sme robili aj aplikáciu. Do firmy som sa na začiatku teda prihlásila na dizajn webstránok a online aplikácií. Prvý reálny fyzický výstup bol v roku 2016 redizajn menu pre Thalmeiner, ktorý som ešte robila s kolegom Oliverom.
Thalmeiner je jedna z najznámejších značiek z nášho portfólia. Logo a pôvodný vizuál zastrešil Julo Nagy, neskôr ste sa ho ujali vy. Akým vývojom odvtedy prešiel brand?
Thalmeiner má svoj look založený na art deco štýle. Z celého interiéru je tú atmosféru cítiť, a to bolo prenesené aj do loga a pôvodných menu. V rámci rôznych zmien počas rokov sme sa zhodli, že je síce dobré zachovať historizujúce prvky, ale chceli sme ísť aj s dobou. Zobrali sme art deco štýl, posunuli ho do súčasnosti a tento dizajn sme postupne začali pretavovať aj do sezónnych menu. Než sme sa však ustálili na tomto koncepte, skúšali sme aj iné. Boli to skôr také pokusy a omyly a celkovo sme sa hľadali. Nejako sa to potom celé ustálilo asi pred dvoma rokmi, keď sme robili prvú menu skladačku. Zhodli sme sa, že to je cesta, ktorou chceme ísť a vieme s tým takto pracovať.
Ako teda vyzerá aktuálna verzia?
Menu sa mení podľa ročných období štyrikrát do roka. Vizuálne sa ho snažíme prepájať aj s vonkajšou sezónou - napríklad teraz počas leta máme žlté menu. Fotografie, ktoré sprevádzajú menu, k tomu tiež prispievajú. Editoriály sme začali robiť minulý rok na tvoj popud a vďaka tomu sa promuje Thalmeiner viac cez sociálne siete. Fotografie jedla však nie sú náhodné, vždy sa to potom pekne spájajú aj s tlačenou verziou, ktorú človek nájde na stole. Vďaka tomu sa nám to darí stále posúvať. Nie je to stále jeden štýl, neopakujeme sa. Hýbeme sa dopredu, čo je podľa mňa veľmi fajn. Najmä pri kaviarni, ktorá funguje už tak dlho.
Ďalšia zo značiek, na ktorej ste pracovali, je Nádvorie. Tak ako pri Thalmeineri, ani tu ste nevymýšľali logo, jeho aplikácie ste sa však zhostili od začiatku.
Nádvorie sme dostali od Pergamenu a bola to pre mňa prvá veľká vec, týkajúca sa tohto offline sveta a dizajnu. Asi aj preto dal Michal Trnka vtedy robiť logo etablovanému štúdiu, ktoré navrhovalo dobré veci. Jeho pôvodný plán bol, že to Pergamen zastreší celé, nakoniec sme na tom pracovali my. Vtedy to bola pre mňa obrovská výzva. Najskôr som sa na tom aj dosť vytrápila, ale nakoniec to začalo organicky vznikať samé. A postupne sa identita rozrástla aj na ďalšie kategórie ako sú Nádvorie Coworking a Nádvorie Kampus.
Ako sa ti teda pracovalo s hotovým logom od Pergamenu?
Keď sme sa rozprávali o tom, na koho má byť Nádvorie orientované, dostali sme brief, že by mal byť vizuál prístupný širokej verejnosti. Preto sme si povedali, že by vizuálna stránka mala byť ľúbivejšia, ľahšia a hravejšia a pohli sme sa práve týmto smerom. Nádvorie však nemá uzavretý guideline. Vizuálna identita Nádvoria nie je striktne uzavretá, viditeľná pre ľudí je najmä na programových plagátoch, kde si drží svoju tón a vizualitu. Snažím sa ho preto vždy prispôsobiť aj danému mesiacu či programu. Počas vytvárania identity som však zistila, že jednoducho nie sme schopní predpovedať všetky aplikácie. Preto si v ňom nechávame priestor a upravujeme ho podľa aktuálnych potrieb.
Asi najvýraznejšie vizuály boli pri otvorení Nádvoria a následne jeho prvé narodeniny.
Otvorenie Nádvoria sprevádzal program, ktorý mal predstaviť, ako by malo fungovať. Navrhli sme teda vizuál, ktorý používal práve logo Nádvoria, z ktorého sme vytvorili farebné konfety. Nimi sme napríklad polepili vstupné brány, použili sme ich aj na propagačných materiáloch. Zaujímavou vecou, ktorú sme organizovali pri otváraní, bola výstava historických exponátov, ktoré sa našli pri stavbe. Zolo k tomu vtedy spravil custom výkladné skrine, výstava bola sprevádzaná fotkami a textami o histórii a vzniku Nádvoria. Bol to prvý výstavný dizajn a mini kurátorstvo, na ktorom som pracovala. Pre mňa osobne to bol veľmi netradičný typ práce.
Pri prvých narodeninách sme však mali pocit, že sme sami podrástli, vieme, čo na Nádvorí funguje. Naša záľuba v polepoch sa ukázala už pri otvorení, následne sme ju veľmi pekne uchopili pri výstave Čiernych dier. Práve pri spomínanej výstave sme mali prvú skúsenosť s polepom na fasáde – muralom. Bola na ňom grafika od Daniely Olejníkovej a malo to obrovský úspech. Preto sme si povedali: Prečo neskúsiť niečo podobné aj na oslavu prvých narodenín? Rozhodli sme sa preto osloviť nejakú ilustrátorku alebo ilustrátora, ideálne z Trnavy. Prišlo nám to aj ako príjemný spôsob podpory ľudí, ktorí prispievajú k rozvoju kultúry v meste. Spojili sme sa preto so Simonou Čechovou, ktorá spravila ilustráciu. Plán je teda replikovať tento koncept aj pri ďalších narodeninách.
Spomenula si aj Coworking, ktorý odkazuje na loga a vizuál Nádvoria.
Pri Coworkingu sme vychádzali z pôvodného loga. Pretože spadá pod Nádvorie, sme vytvorili nejakú subkategóriu, v ktorej branding neodchádza príliš ďaleko od materského Nádvoria (podobne je na tom aj Kampus). Zároveň sme sa tam hrali aj s myšlienkou, že je to priestor, ktorý spája mnoho profesií a nie je to len miesto pre dizajnérov či itčkárov. Má to byť miesto, kde si môže hocikto zajednať stôl alebo zasadačku. Je to taká skladačka ľudí a zamestnaní. Práve túto skladačku sme pripojili k vizuálu a nájdete ju napríklad ako polep na vstupe do Coworkingu. Objekty zo skladačky sa potom používajú pri komunikácii tak online, ako aj offline.
Jedným z najvýraznejších fyzických výstupov Nádvoria je časopis. Viem, že to bol prvý magazín, ktorý si robila. Ako si k nemu pristupovala?
Pristúpili sme k tomu tak, že Zolo priniesol svoju gigantickú zbierku časopisov, ktorú zozbieral za X rokov a študovali sme si, ako sú riešené. Pozerali sme si, čo sa nám páči a čo nie. To bol teda rešerš a potom som dúfala, že to dobre dopadne! (Smiech.) Po každom jednom čísle – teda dvoch, som sa poučila…
Môžeš povedať, že pri treťom čísla sa určite tiež poučíš.
… na svojich chybách, čo je super a veľa som sa naučila. Núti ma to posúvať ďalej v znalostiach a vedomostiach ohľadne grafického dizajnu – a to nielen samotným dizajnovaním, ale aj rešeršovaním a teóriou.
Čo je podľa teba pri dizajnovaní časopisu najťažšie?
Asi práca s textom a fotografiou. Tam sa stále učím a snažím sa to zakaždým poňať trochu inak, aby sme tie články len nekopírovali.
Aký vizuálny smer ste si zvolili pri dizajne magazínu Nádvorie?
Myslím si, že k výsledku a jeho vizualite prispelo aj to, že sme prvé číslo robili pod časovým stresom. Preto sme nemohli robiť každú rubriku úplne inú a museli sme nastaviť jednotnú vizualitu. Okrem časového stresu k tomu prispela (čo bude znieť hrozne!) aj moja nevedomosť. Ak sa na to pozriem spätne, môžem povedať, že to má svoj vlastný vzhľad, čo je dobré – a časopis je ladený až do takého knižného štýlu.
A pri druhom čísle?
Druhé číslo sme chceli nejako ozvláštniť a padol myslím od teba návrh zainteresovať do toho aj nejakých ilustrátorov, ktorí pridajú svoje veci k článkom, čo bol podľa mňa výborný krok. Toto bola pre mňa veľmi signifikantná zmena. Tým sa nám podarilo časopis ozvláštniť a nie sú v ňom len fotografie. Snažíme sa však stále robiť jemné zasahy a zmeny, ale nechcem, aby to boli zmeny príliš šokantné. Ja by som síce rada robila veľké zmeny, ale pre našu aj moju pohodu a kľud sa držím. Príjemné by bolo môcť rozohrať to ešte aj fyzicky, napríklad iným papierom alebo posprejovaním či iným zásahom, to však momentálne nie je možné. Stále ho však vytvárame s cieľom, že to má byť hodnotný a prístupný časopis. I napriek tomu, že je zadarmo, vkladáme do toho toľko energie, ako keby nebol, a robíme to najlepšie, ako vieme.
Vráťme sa naspäť ku gastroprevádzkam. Ako vznikala Akademia a jej celkom odvážny vizuál?
Ako to bolo aj pri ostatných projektoch, názov vymyslel Michal a mal odkazovať na študentský charakter mesta Trnava. Veľkou výhodou je, že sme boli pritom tomto projekte od začiatku a vedeli sme reflektovať všetky myšlienkové pochody, ktoré postupne prichádzali. Najskôr mal pre Akademiu vytvoriť custom lettering Ondrej Jób, ale nakoniec sme od neho nevybrali nič a pustili sme sa do toho sami. Poňali sme to ako kontrast k Nádvoriu. Michal mal predstavu, že by to mohol byť typ písma blackletter – po slovensky skôr známy ako švabach. Rešeršom som zistila, že je používaný v pivárenských estetikách, a to mi prišlo ako dobrý základ. Logo sme potom vytvorili v jeho modernejšom šate. Potom sme si ale povedali, že by to bolo dobré ho ešte viac odľahčiť. Pridali sme neónovú farbu, spravili exteriérový neón a nechali sme vyrobiť neónové podpivníky. S nimi sme sa celkom popasovali, kým Zolo našiel dodávateľa, ktorý je ochotný tlačiť neónovou farbou. Švabach a neóny sme nakoniec doplnili ilustráciami, ktoré reflektujú to, čo v podniku dostanete – či už v podobe jedla alebo nápojov. Postupne ich obmieňame a časom sa z nich stal aj zberateľský kúsok pre návštevníkov Akademie. V interiéri sa potom objavuje aj zelená tabuľová farba, ktorú sme následne použili aj na obaloch menu. Tie majú pripomínať triednu knihu a znovu reflektujú to študentské. Snaha teda bola prepojiť historické a súčasné.
Chlieb náš je koncept, ktorý je tak trochu nenápadný, ale na druhej strane výrazný. Viem, že vznikal celkom narýchlo, na kráse mu to však neubralo. Práve naopak.
Keď sme prvý raz prišli do priestorov pekárne, ešte bol historický strop zahalený nánosmi, ale videli sme odhalený kúsok, ktorý mali reštaurátori už hotový. Tam sa ukázali jemné pastelové farby, ktoré naznačovali, ako bude vyzerať po finálnej úprave. Interiér je teda veľmi špecifický a chceli sme ho nejako kontextovo doplniť. Vedeli sme, že Chlieb náš bude robiť poctivý chlieb a celý proces výroby bude na prevádzke aj vidieť. Ručnú výrobu sme preto chceli pretaviť aj do loga, ktoré je doplnené ručnými kresbami – napríklad diakritika je urobená rukou. Vychádza to z toho, že pekári zvykli už v dávnych dobách robiť do chleba zárezy – svoje podpisy, ktoré mali byť znakom kvality a pôvodu. Okrem loga sa potom dostala identita napríklad aj na plátené tašky alebo papierové obaly na chlieb. S nápadom tašky prišiel znova Zolo s jeho fyzickým svetom, naštartovali to však práve sáčky na chlieb. Hrali sme sa tam aj s prepojením na slovenskú kultúru – pomocou porekadiel týkajúcich sa chleba a jeho výroby. Napríklad: „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.“ Je to však aj také symbolické prepojenie na našu kultúru, kde sa návštevám podáva chlieb so soľou. Nakoniec to do seba celé zapadlo a proces bol spontánny a rýchly. Veľmi ma potešilo, keď som nedávno spomínanú tašku videla na neznámom dievčati v Bratislave!
Za ten čas, čo spolu pracujeme, si sa vo veľa veciach posunula a mnoho naučila. Čo sa podľa teba na tvojej práci a prístupe najviac zmenilo?
Cítim, že už môžem čerpať zo skúseností a viem predvídať, ako budú nejaké veci fungovať, kedy budú vyzerať dobre a kedy zle. Naučila som sa aj donekonečna neobmieňať dizajn v počítači až do momentu, že ma musí niekto zastaviť. Dnes už si tú stopku viem dať trochu skôr aj sama. A samozrejme aj zodpovednosti, lebo bolo veľa failov, a aj vďaka spolupráci s ľuďmi som sa naučila, že si musím po sebe veci poriadne skontrolovať.
Máš aj nejaké vedľajšie projekty
Áno, popri práci sa mi občas zadarí, že ma niekto osloví na spoluprácu. Môj prvý veľký súkromný projekt bola práca pre Slovenskú filharmóniu. V poslednom čase bola veľmi príjemná spolupráca so záhradným architektom Martinom Sukupom, ktorý ma nedávno potešil správou, že jeho vizitky sú vychvaľované, kade chodí. Tiež pomáham kamarátke Jane Labathovej s identitou pre značku športového oblečenia LaBath. Zúčastnila sa aj olympiády v Riu ako akvabela a momentálne pripravuje vlastnú kolekciu športových plaviek. A okrem toho pracujem aj na redizajne identity značky PART. Príjemné je na tejto práci najmä to, že sa stretávam s novými ľuďmi, odvetviami a povahami. To ma veľmi baví.
***
Vyšlo v čísle: 3 | Leto 2019 >
Všetky čísla: O Magazíne >
